na rukách krv a oči na stopkách, hľadajú pevný bod.
Plávam po hadích cestách,
suché pery, tep v ušiach buráca prázdnom v duši.
Lietam v myšacich dierach,
tržnými ranami posiata pokožka, kameň na hrudi.
Dosť bolo chorobných myšlienok!
Nezamknutá brána povolila pod ťarchou voľby,
kľúče má každý z nás v rukách, ale vykročiť musí sám.
Odvaha, bystrý um a trpezlivosť sú cnosti bohatých.
Čas je miera trpezlivosti odhodlaných a milujúcich.
Chuť pravdy môže byť mnohoraká,
ale ani vtlačením dlane na líce ju nezmeníme.
To iba prehovorí strach z nás samých ...






