Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Na nohy sa mi lepil sneh
a na tvár mi sadala zima
ale ja som nás znova videl
tam na úbočí toho kopca
vo vysokej letnej tráve
ktorá ihneď poslušne uľahla
pod váhou našich tiel
a obstála nás živou hradbou
ktorá sa vlnila spolu s tebou
šepkajúc všetkému navôkol
milenci, milenci, milenci...
Tá tráva dnes už dávno nie je
aj vtáky a motýle z nej odleteli
ale ten kopec si nás stále pamätá
a korienky tráv si spievajú legendy
o dvoch ľuďoch, ktorí sa tak milovali
že ešte aj po rokoch spod snehu volajú
to je on, oživuje naše sny, prichádza leto!
