DEKRIMINALIZÁCIA teda predstavuje vyňatie konkrétneho konania z pôsobnosti Trestného zákona, v tomto prípade prechovávania marihuany v malom presne určenom množstve pre vlastnú potrebu užívateľa, a posudzovanie a sankcionovanie tohto konania len ako priestupku, za ktorý možno vo väčšine prípadov uložiť napr. finančnú pokutu. Toto konanie teda naďalej ostáva protiprávne a varovný prst našich patriarchov ostáva naďalej zdvihnutý, avšak bez negatívnych sociálnych dôsledkov na užívateľov marihuany v podobe ich stotožňovania s kriminálnymi živlami a zápismi v registri trestov, ktoré môžu výrazne obmedziť ich ďalšie uplatnenie v spoločnosti. V praxi by táto zmena zároveň predstavovala uvoľnenie personálnych kapacít v súvislosti s vedením trestného konania ako aj výrazné zníženie výdavkov štátu v súvislosti so súčasným procesom dokazovania. Na druhej strane by príjmy z pokút ukladaných užívateľom marihuany mohli predstavovať voľné zdroje štátneho rozpoču (v čase finančnej krízy dosť relevatný dôvod), ktoré by sa mohli zmysluplne využívať napr. na šírenie osvety o rizikách užívania drog, znižovanie škôd spojených s ich užívaním a pod.
LEGALIZÁCIA však znamená uznanie konkrétneho protiprávneho konania súvisiaceho s drogami za zákonné a dovolené bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov a obmedzení. V praxi by to mohlo znamenať napr. voľný predaj a nákup konkrétnych psychoaktívnych látok ako ktorejkoľvek inej komodity na miestach na to určených (lekárne, coffe shopy a pod.). Avšak vzhľadom na súčasné medzinárodnopráve záväzky SR, deklarovaný záujem štátu na ochrane zdravia a absolútne nedostatočnú podporu osvetových a preventívnych aktivít v oblasti drogovej problematiky zjavne nemožno legalizáciu drog (marihuany) v súčasnosti považovať za reálnu ani prijateľnú.
Postoj aktívnej časti slovenskej populácie k téme de/kriminalizácie marihuany vyplýva z nižšie uvedenej ankety, do ktorej sa tiež môžete zapojiť...
Zdroj: http://rastamama.sk/
