ČASŤ I. - Ústava
V čom je rozdiel?
Americká ústava podporuje reprezentatívnu demokraciu. Volič v nej volí zástupcu, ktorý rozhoduje za občana a nie je zodpovedný za to ako volí. Švajčiarska ústava je založená na priamej demokracii. Občan má právo zasahovať do činnosti štátu a jeho reprezentant je podriadený jeho vôli. V prípade hlbšieho záujmu si iste čitateľ nájde viacero spoľahlivých zdrojov na túto tému.
Prečo teda nemáme švajčiarsku ústavu keď je lepšia?
Nemáme ju preto, lebo keď vznikla 1.ČSR nebola ani ústava. Bola vydaná len náhrada ktorá platila 2 roky - Ústavná listina Československej republiky. Takisto sa nekonali niekoľko rokov žiadne voľby a reprezentanti boli nominovaní prezidentom a jeho úradníkmi. O žiadnej demokracii v prvých 4-5 rokoch nemohlo byť ani reči.
T.G. Masaryk a E. Beneš hlásali teóriu o jednotnom československom národe. Na začiatku to vysvetľovali tým, že na západe nás skôr pochopia, ak budeme vystupovať jednotne ako jeden národ. Toto bolo klamstvo vytvorené za účelom toho, aby jedine oni mohli reprezentovať oba národy. Pravý dôvod bol ten že 1. ČSR bola republika s niekoľkými národnosťami a mohla sa udržať jedine ak by zlikvidovala tento rozdiel. Rusíni na to doplatili ako prví, hoci boli najväčšími podporovateľmi 1.ČSR, no bolo ich najmenej. Potom tu boli Slováci, ktorí mali úplne iné predstavy o vedení štátu založenom na priamej demokracií. Ďalším dôvodom v poradí boli Nemci ktorých bolo viac než Slovákov. Nebolo ich možné etnicky vyhladiť ani presídliť a tak sa od idey československého národa neodstúpilo.
Ak by existoval inštitút priamej demokracie nikdy by nedošlo k rozkrádaniu majetku agrárnou stranou, likvidáciou slovenského priemyslu, sedemsto tisícovej nezamestnanosti a iným prechmatom. Prvá ČSR potrebovala potlačiť akúkoľvek formu priamej demokracie lebo ohrozovala samotnú existenciu štátu. Po znormalizovaní pomerov a prijatia americkej formy ústavy 1. ČSR nabrala formu rannej kapitalistickej spoločnosti s rýchlym hospodárskym štartom ale s právnym minimom. Výsledok bol, že sa nikto v 1.ČSR necítil doma a každý sa separoval do nacionalistických strán čo aj napokon viedlo ku kríze v 1938 (dočasné obsadenie Slovenska českými vojskami).
Po páde slovenského štátu a obnovení právneho poriadku z 1. ČSR si komunisti prispôsobili ústavu aj zákony. Nemcov už nebolo, Rusínov zostalo päť a pol a Maďari boli v drvivej menšine. Je jasné, že komunisti mali minimálny záujem na priamej demokracií lebo mali svoj systém nazvaný „Riadenie zdola." V preklade to znamenalo že drobné problémy sa riešili na zjazdoch a na fungovanie štátu nikto okrem pár ľudí nemal dosah. Po 1989 vznikol hybrid viazaný na 1.ČSR a ČSSR. Dokonca zákony vytvorené za 1. ČSR (1918-1938) sú ešte doteraz platné . Slovenská republika zdedila všetky neduhy predošlých štátov a nedošlo k náprave.
ČASŤ II. - Referendum
Tu sa teraz dostávame k jadru problému. Vládnu nám ľudia, ktorí svoje najlepšie roky života strávili v komunizme a ČSR si pamätajú len z rozprávania. Predstava že občan môže rozhodovať na základe informácie od odborníkov aj bez poslanca ich straší v noci. Je jasné že priama demokracia tu nebude 4-8 rokov ale to nie je dôvod aby strany ako SMER proti nej vyhlásili vojnu. Referendum je nástroj pre občanov, aby sa mohli vyjadriť. Je tam možnosť Áno/Nie. Teda aj volič ktorý si niečo neželá môže svoj názor prejaviť. Prečo teda hovoriť o neúčasti na referende? Lebo ak aj človek nesúhlasí s bodmi ale zúčastní sa, tak referendum môže prejsť . Neúčasť môže znamenať absolútne prepadnutie.
Tu je vidno stratégiu SMERU v čistej nahote. Spraviť všetko pre to, aby zlyhala priama demokracia. Keď hovoria že je to strana sociálna myslia komunistická - centristická. Ak niekto berie možnosť druhému prejaviť svoj názor, nejde o demokraciu ale o despotizmus. Žiaľ v tomto SMER vidí všetkých ľudí, ktorí myslia ináč, triednych nepriateľov a snaží sa o vyostrenie triedneho boja.
1. V prvej fáze boli útoky na referendum označené ako stranícke referendum. Každému z tých otázok je jasne že nejde o stranícke lebo kludne by sedelo akémukoľvek voličovi. Strana SAS dokonca v dobe keď sa štartovalo z referendom ani neexistovala.
2. Tvrdenie že o otázkach sa už rokuje v parlamente? Tu ide o ďalšie nepochopenie priamej demokracie. Parlament môže konať proti vôli občanov a rozhodnúť ináč než by si želali a ak by občania odsúhlasili toto referendum, ich snaženie by sa zrušilo. Ako príklad ponúkam zrušenie imunity. Nikto okrem SAS nemá vážny záujem ho zrušiť. Každá strana ho sabotovala keď sa dalo. Ako SDKÚ tak aj SMER. A aj ďalšie body by sa mohli veselo sabotovať, lebo na ne treba ústavnú väčšinu ktorú SMER nikdy neposkytne ale bez referenda nemá na výber.
3. Tvrdenie že referendum nie je zaväzné je klamstvo. Referendum je nastroj priamej demokracie a vyhlasuje sa ako zákon. Komisia zloží návrh zákona a jej znenie musí parlament odhlasovať. Ak ho neodhlasuje potom je na rade ústavný súd. Tí, čo tvrdia že referendum nie je záväzné sa snažia podkopať integritu priamej demokracie aby občan nešiel a stratil nadej. Pamätáte si na 1989? Keď sa po podnikoch hovorievalo: Nechoď tam lebo ťa aj tak policajti zbijú?
4. Tvrdenie že referendum stojí peniaze a preto by sa nemalo konať je priamou urážkou demokracie. Štát tu je nato aby plnil vôľu občanov. Týmto uvažovaním by sa musel zrušiť parlament ako celok lebo už ten nás stoji peniaze a zostala by len vláda. Referendum podpísalo 400.000 občanov slovenskej republiky. Každý má právo prejaviť svoj názor a utvoriť referendum ak ho podporia občania. Aj kotlebovci sa snažili o referendá, ale ľudia ich nepodporili, nepodpisovali im hárky a tak neboli vyhlásené. Je teda štyristo tisíc občanov bezvýznamných? Môžeme na ich názor kašľať a pľuť naň? Pre niektorých je to samozrejmosť urážať myšlienky iných, pre niektorých nie. Pohŕdanie referendom je pohŕdaním každým jedným Slovákom, ktorý ho podpísal. Áno, referendum môže byt správne a aj nemusí, ale občania sa vyjadrili a je potrebné to rešpektovať.
Vinu na protireferendovej kampani nesie aj SAS so zlou koordináciou. Koalícia s ignorovaním priamej demokracie a opozícia za popieranie priamej demokracie. Každý ma maslo na hlave. Je na občanovi či naše 21. Storočie bude definovať veľkosť ľudského ducha a rozumu alebo doba temna a tmárstva. Ako sa bojovalo proti čarodejniciam a kacírom tak sa bojuje proti priamej demokracií. Priama demokracia je bič boží na politikov, spravodlivosť pre kresťanov a právny poriadok pre ateistov.
Sme svedkami nenávistných kampaní z oboch strán ale na inštitút priamej demokracie by sa nemalo špiniť ako to robí práve v tejto situácii strana SMER. Ja chápem že táto strana je centristicky riadená s predstavou o silnom štáte, takže referendum je to posledné čo chcú, ale to nie je dôvod klamať a útočiť na nástroje demokracie. Demokracia ktorá im umožňuje voľne hovoriť o tom, za čo by pravdepodobne za Rakúsko Uhorska, Československa alebo ČSSR okamžite sedeli. Demokraciu používajú, keď sa im hodí do plánu, ale v sekunde odvrhnú ak už občana po 4 rokoch nepotrebujú. Priama demokracia je kontrolná ruka celé 4 roky nad ich hlavami.
