Zažili sme ďalšie neúspešné referendum, ktoré volalo po predčasných voľbách. Išlo o ďalší populistický krok Róberta Fica, ako sa znovu dostať k moci. Čo potom, že deštruuje už aj tak krehký inštitucionálny systém našej parlamentnej demokratickej republiky. Zmena pomerov musí nastať stoj, čo stoj. Nezáleží mu na tom, čo bude so Slovenskom o 5,10,15 rokov. Hlavne, že sa vysporiada s každým, kto ohrozoval systém našich ľudí.
Nejdem a ani nechcem obhajovať súčasnú vládnu garnitúru. Objektívne treba uznať, že to bola katastrofa. Táto katastrofa ma však viacero inštitucionálnych príčin, vrátane zlého zákona o politických stranách. Stav demokracie, resp. politického systému, je v žalostnom stave. Neexistuje, aby tu existovali strany s takými ohavnými stanovami, aké ma napríklad OĽaNO. Politická strana v liberálnej demokracií nesmie byť stavaná na princípe vodcovstva. Predseda strany nesmie byť pastier so svojimi ovečkami. O tom som však písal v inom blogu.
Slovensko je zastupiteľská parlamentná republika, v ktorej má zákonodarná moc silné, ba až dominantné postavenie. Je to parlament, ktorý schvaľuje zákony, vyjadruje dôveru, resp. nedôveru vláde a dodáva jej tým demokratickú legitimitu. Z tohto dôvodu je nesmierne dôležité, aby parlament bol stabilný, pretože v opačnom prípade nastanú zlé veci.
Čo to má spoločné s predčasnými voľbami? Všetko. Stabilita nášho inštitucionálneho systému sa významnou mierou odvíja od parlamentu a demokratických volieb. Zvykne sa hovoriť, že voľby sú oslavou demokracie. Je to určite pravda, avšak na stabilitu systému je potreba aj to, aby občania vnímali aj istotu inštitucionálneho systému. V opačnom prípade nastáva situácia, že ľudia sa rozhodujú iba na základe emócií, ktoré šikovní technológovia moci vedia krásne využiť. A ak to nastane, tak sa môžeme rozlúčiť so slobodou, právnou istotou, reformami, prosperitou.
Široko nastavená možnosť predčasných volieb vytvára niekoľko nebezpečných príležitostí pre mocichtivo zmýšľajúcich politikov.
Za 1.) : Vládnuca garnitúra si chce vopred zabezpečiť svoje ďalšie pokračovanie. Táto situácia nastáva primárne vtedy, ak je buď relatívne krátko do volieb alebo ak voľby nedopadli úplne podľa predstáv vládnucich politikov. Predstavme si situáciu koaličnej vlády zloženej zo strán, ktoré sa „bijú“ o toho istého voliča. Zrazu nastane krátko po voľbách situácia, pri ktorej sa líder jednej zo strán zdiskredituje a tej druhej strane narastú %. Je evidentné, že v takom prípade bude motivácia strany, ktorá šla nahor, vyvolať predčasné voľby, aby sa posilnila do momentu, kým sa jej konkurent pozviecha. Prípadne môže nastať situácia, že vládnuca strana dopredu predpokladá, že predčasné voľby jej zabezpečia lepšie výsledky, ako voľby v riadnom termíne. Predstavme si situáciu populistického riešenia určitého problému, ktorého negatívne dôsledky sa prejavia o rok, ale v momente konania predčasných volieb bude panovať všeobecné emočné nadšenie z vládnych krokov. Čo tam potom, že občania budú svoju voľbu ľutovať. Je po voľbách, zvykajte si.
Za 2.) : Predčasné voľby môže napríklad prostredníctvom referenda vyvolať opozícia, a to vtedy, keď je verejnosť „nahnevaná“ na vládu. Nie každý rok je hojný a pokojný. Niekedy musí vláda prijímať aj nepopulárne opatrenia, ak sú v prospech spoločnosti. Napríklad v dôsledku zvýšenej inflácie sa vláda rozhodne šetriť a nedávať rôzne ekonomické stimuly, ktoré situáciu zhoršujú. Verejnosť bude v prípade predčasných volieb silno motivovaná voliť opozíciu, ktorá im sľúbi, že to neurobí. Predčasné voľby by opäť neboli o racionálnej voľbe, ale o čistej emócií. Je preto aj otázne, či by vôbec vláda mala odvahu vzniknutú krízu riešiť a čeliť tak potupnému volebnému výsledku.
Za 3.) : Časté predčasné voľby prirodzene demotivujú voličov vôbec ísť k volebným urnám. Občania strácajú dôveru v to, že ich hlas ma nejakú váhu. V prípadoch, ak sú predčasné voľby vyústením politických škriepok, platí pravidlo, že voliči „strestajú“ aktuálnu vládu. Navyše môže nastať situácia, že ľudia v hneve buď voliť nejdú, alebo volia extrémistické strany. Samozrejme, každý má nespochybniteľné právo voliť tak, ako sám uzná za vhodné. Avšak zodpovední politici by mali brať na zreteľ všetky faktory a vytvárať priaznivé prostredie pre kľudné, a ak možno také prostredie, ktoré zvýši šancu na racionálnu voľbu.
Ak by referendum prešlo, tak by jediná úloha opozície spočívala nie v konštruktívnej kritike vládnej koalície, kontrole vlády a zastupovaní občanov, ale vo vyvolaní predčasných volieb, ktoré samozrejme majú za následok ako politickú, tak aj ekonomickú nestabilitu. A to hneď vtedy, ak by bola verejná mienka naklonená opozičným stranám.
Motivácia vlády robiť aj nepopulárne reformy by bola priamo úmerná verejnej mienke, pretože s každou nepopulárnou reformou by hrozili predčasné voľby. Pre stabilitu právneho, ekonomického či politického systému, je to ako prekročenie rieky Styx. Súčasťou prirodzeného poriadku je aj vytváranie si určitého hierarchického systému, s ktorým súvisí otázka prirodzených autorít.
Nemám na mysli totalitné systémy alebo umelo, či násilím vynucovanú poslušnosť jednej skupiny obyvateľstva voči druhej. To by bolo samozrejme popretie práva ako takého. Mám na mysli prirodzene vytvorený inštitucionálny systém, ktorý vytvára vhodné prostredie na to, aby tie kompetencie, ktoré sú zverené do rúk verejnej moci, boli vykonávané v súlade s praktickou rozumnosťou a aby sa do pozícií dostávali tí ľudia, ktorí na to majú vlohy.
Reálne nám hrozí, že krehký inštitucionálny systém oslabíme natoľko, že v budúcnosti budeme v referendách dávať diktátorom bianco šeky na všetko. Ak mu bude upadať podpora? Referendum o zvýšení minimálnej mzdy. Čo na tom, že ekonomika začne kolabovať, vinník sa vždy nájde. A nepomôžu mu ani súdy, veď petičné akcie na vysporiadanie sa s odporcami proletariátu sme taktiež zažili. Naozaj si myslíme, že tento systém priláka schopných a morálnych ľudí, ktorým ide o vec a nie o osobný prospech a moc?
Slovenská republika je zastupiteľská parlamentná republika. Tí občania, ktorí sa chcú verejne angažovať sa združujú do politických strán, ktoré by mali generovať kvalitných kandidátov do volieb, v ktorých si občania volia svojich zástupcov na vopred určený čas. Tento jednoduchý systém zverenia moci ľudu do rúk zvolených občanov je súčasťou republikánskeho zriadenia, ktorý je preverený niekoľko storočí, a vďaka ktorému ľudia v Západnom civilizačnom okruhu zažívajú slobodu a prosperitu. Nenechajme si ho vziať a deštruovať populistami.
Je pravdou, že predčasné voľby sú v niektorých prípadoch nevyhnutným riešením. Avšak vždy musí ísť o krajnú možnosť. Viem si predstaviť predčasné voľby v prípade, ak by Národná rada bola neuznášania schopná alebo ak by sme čelili naozaj vážnej spoločenskej kríze, resp. otázke a politici by si pýtali od občanov mandát na vyriešenie krízy. Avšak 76-tka, prípadne referendum o predčasných voľbách bez taxatívne určených podmienok, za ktorých je možné organizovať predčasné voľby, považujem za nebezpečný populizmus, ktorý do budúcna napácha viac škôd, ako úžitku.
Občania si svojich zástupcov v parlamentnej republike volia na vopred určený časový úsek. Rovnako tak majú aj poslanci tento vymedzený čas na napĺňanie svojho programu a na presvedčenie voličov o tom, že si svoje miesto zaslúžia. Držme sa overených inštitútov, držme sa zdravého rozumu a zlepšujme inštitucionálny systém našej krajiny. Súčasný marazmus sa nevyrieši paškvilom, ktorý navrhuje Smer, pretože každé voľby, bez nevyhnutných zmien (vrátane budúcich predčasných), budú generovať podobných politikov, akých máme teraz.
Mimochodom, naša ústava pozná mechanizmus, ako sa vysporiadať s nevhodnými osobami na ministerských postoch. Vlády v Taliansku majú relatívne nízku „trvanlivosť“ . Od roku 1945 sa vystriedalo 69 vlád, aj keď volieb bolo iba 20. Ak padne vláda alebo je treba odvolať nehodného ministra, nemusia byť predčasné voľby. V týchto prípadoch musí prezident ukázať jasné líderstvo a zabezpečiť chod verejných inštitúcií. Či už menovaním tzv. „úradníckej vlády“, alebo vedením politických rozhovorov s lídrami parlamentných strán. Predčasné voľby teda nie sú jediným riešením politickej krízy - a už vôbec nie v Taliansku, ako nám pán Fico neustále tvrdí. Poctivým riešením by bola väčšia aktivita prezidentky, tlak členskej základne a osobná integrita poslancov. Lenže to by sme museli žiť asi niekde inde.
