Jedna z hlavných príčin, ktorá spôsobuje a vytvára priestor pre korupciu, nastáva vtedy, ak štát, presnejšie povedané politici, nad únosnú mieru zasahujú do trhového hospodárstva, v horšom prípade vytvárajú tzv. zmiešanú ekonomiku, a ešte horšie je, ak sa jedná o centrálne plánované hospodárstvo. Trhové hospodárstvo, či výmenná alebo rozdeľovacia spravodlivosť je tak stará, ako ľudstvo samé.
Každý človek ma túžbu niečo vlastniť, zveľaďovať svoj majetok, pracovať či podnikať. Aristoteles si uvedomil (aj keď sám bol zástancom toho, aby spoločnosť striktne riadila polis), že je pre spoločnosť lepšie, ak je verejne vlastníctvo dočasne „prenajaté“ do rúk jednotlivcov, ktorí majetok dokážu lepšie spravovať, zhodnotiť, čím prispievajú k spoločnému dobru. Scholastici, španielski scholastici, či ranní kvázi libertariánski filozofovia, ako bol John Locke, David Hume, Adam Smith a ďalší, dokonca od pojmu majetok odvodili slobodu. Sloboda, to je možnosť voľne nakladať so svojím majetkom v duchu morálky a rozumu. Načo by bol niekomu majetok, ak ním nemôže slobodne nakladať? Pod majetkom sa samozrejme rozumejú nielen hmotné statky, ale aj nehmotné, akými sú vedomosti, zručnosti, talent, a pod.
Štátne regulácie, zákazy, príkazy, či centrálne plánovanie túto ľudskú potrebu a základné prirodzené právo niečo vlastniť, narušujú. Samozrejme, určitá miera regulácie nutná je, aby sa chránila podmienka, ktorá úzko súvisí so slobodou, a tou je morálka. Je v súlade s požiadavkou praktickej rozumnosti, ktorú veľmi dobre vysvetľuje Finnis vo svojom diele „Prirodzený zákon a prirodzené právo“, aby zákonodarca postihoval taký spôsob nakladania s majetkom, ktorý je objektívne amorálny, škodlivý. Ako príklad môžeme uviesť bezpečnosť potravín, klamlivú či zavádzajúcu reklamu, alebo rôzne podprahové manipulatívne techniky.
Avšak v opačnom prípade, ak je zákonodarstvo príliš obmedzujúce, príliš regulatívne, pričom niet na také normy spoločenská alebo praktická potreba, potom vytvára nielen nespravodlivý normatívny systém, ale aj priestor pre korupciu samú.
Predstavme si príklad milovníka metalovej hudby v čase, keď ešte nebol internet, ktorú zákonodarca zakázal. Uspokojí sa s tým, že svoju obľúbenú kapelu jednoducho prestane počúvať, aj keď sám taký zákaz považuje za absurdný, alebo si nájde nejaký spôsob, ako si audio nahrávku zabezpečiť? Nájde sa niekto, kto bude tento absurdný zákaz chcieť obísť a začne pašovať kontraband cez hranice, aby uspokojil spotrebiteľov?
Empirické poznatky z obdobia socialistickej totality na území Slovenska alebo aj zákaz punkových kapiel v Spojenom kráľovstve v 70. rokoch 20. storočia dokazujú, že aj v tomto prípade platí, že trh si vždy nájde cestu. Aké nadväzujúce skutočnosti však môžu nastať?
Colník zastaví osobu pašujúcu kontraband na územie štátu a vypýta si úplatok, aby spotrebiteľa pustil s tak vzácnou nahrávkou, alebo obchodníka s viacerými nahrávkami. Prípadne môže nastať absurdná situácia, že práve predstavitelia štátnej moci budú tí, ktorí budú pašovať metalové albumy, a následne ich predávať na čiernom trhu.
Analógiu môžeme použiť na prípady, ak sa štátna moc rozhodne dávať povolenia dovozu určitého materiálu určitým firmám, ak sa developer rozhodne postaviť nehnuteľnosti v rozpore s územným plánovaním, pri rôznych štátnych dotáciách, ktoré sú samy o sebe amorálne, pretože štát množine ľudí X vezme majetok a dá ho direktívne množine Y bez toho, aby museli uspokojiť potreby množine ľudí Z, zneužitie regulácií pre podnikateľský boj podnikateľom A, ktorý podplatí úradníka B, aby sústavne posielal kontroly podnikateľovi C. Tých prípadov devastačných dôsledkov nerozumných a zbytočných štátnych regulácií, ktoré majú pozitívny vplyv akurát tak pre korupciu a vykonávateľov korupcie, je nekonečne veľa.
Normatívne zákony teda nesmú odporovať logike a rozumnosti. Prírodným a prirodzeným zákonom. Musia byť v súlade s ľudským konaním a etikou. Dnešná doba je poznačená nielen infláciou v ekonomickom zmysle, ale aj zákonnou infláciou. Obidve vznikajú z vôle politikov, obidve vznikajú tlačením. V prvom prípade zlých peňazí, v druhom nepremyslených zlých zákonov. Treba to zastaviť
