Majú svoje fixné miesta : na Hlavnej stanici, pred poštami, na námestí pred pomníkom i oproti nemu, pri kostoloch, pred obchodnými centrami, všade tam, kde sa pohybuje väčší počet ľudí.
Sedia na kartónových škatuliach, alebo prešľapujú z nohy na nohu, chvejú sa od zimy, natŕčajú špinavé ruky (veď voda je drahá), čiapky, či plastové poháre a „somrujú“ o nejaký ten centík. Iný druh európskych občanov - položobrákov dôchodcov
a sociálkarov využíva nákupné centrá, prehrabuje sa v škatuliach so zlacnenými , znehodnotenými potravinami, ktoré na Západe vyhadzujú, u nás sa speňažujú. Práve tu by sa mali robiť ankety a výsledky posielať na kompetentné miesta.
O duševných žobrákoch, zbohatlíkov s vygumovanými mozgami, radšej pomlčím.
Teraz v tomto období, keď sa všetko zdražuje, hlavne základné potraviny, výsmechom sú pravidelné televízne vysielania o varení, pri ktorých „celebrity“ používajú ingrediencie, pre nás, normálnych občanov cenovo neprístupných.
Odporúčam radšej aparát vypnúť a tým si ochrániť už bez tak narušené nervy.
Ja obyvateľ tohto mesta, sympatizujem s občanmi - žobrákmi tak, že prejdúc pomimo hodím do klobúka nejakú malú mincu, lebo neviem kedy i ja sa postavím s vystretými dlaňami a budem čakať na milodar, pretože rady európskych žobrákov sa rýchle rozrastajú.
Uvažujem nad lukratívnym miestom, pred magistrátom mesta. Tam budem statočne
čakať či, a ako ma obdarujú tí, ktorých sme volili. Ale to už prechádzam do utópie.
Lebo sýty hladnému neverí. Tak toto sme nechceli !!!
