Nadšený a ambiciózny videoamatér sa samozrejme nevzdáva a snaží sa svoje videá vylepšiť, skrátiť, zostrihať, skrátka zatraktívniť tak, aby ich rozmaznané publikum nechválilo iba zo slušnosti. Ocenenie publika je pre videoamatéra obvykle jedinou plácou za často dlhú a úmornú prácu.
Problém nastáva, keď ani po mnohých pokusoch a omyloch to stále nie je ono - a najhoršie je, že hoci tvorca i publikum cíti, že čosi tomu chýba, je ťažké TO pomenovať, prísť problému na koreň - vtedy je ten správny čas, siahnuť po kvalitnej literatúre.
Keďže i ja som dostal tú podivnú chorobu, ktorá človeka núti dívať sa na svet cez objektív kamery, vydal som sa svojho času i ja na púť po kníhkupectvách. Na moje prekvapenie, výber bol veľmi obmedzený. Niekoľko kníh pre úplných začiatočníkov ma nezaujalo, hľadal som literatúru, v ktorej by som sa dočítal ako mám snímať, aby zábery mali požadovaný emocionálny efekt, ako ich spojiť dohromady, ako vytvoriť zo záberov filmový celok, ktorý dáva zmysel. Pre tento level - nie úplný začiatočník, ale zasa ďaleko od profesionála - však neexistovala žiadna literatúra - najbližšie k tomu bola kniha zo šesťdesiatych rokov, ktorú som si vypožičal v knižnici. Takáto situácia bola u nás od roku 2004 až do roku 2010, kedy sa mi dostala do rúk trojica kníh HOMEVIDEO I., II, III dvojice autorov Ekaterina Andrikanis a Sergej Kondakov.
Už po prelistovaní prvého dielu „Sám sobě režisérem" mi bolo jasné, že som natrafil na zlatú žilu. Stostranová knižka veľmi zrozumiteľne a tak akurát podrobne pojednáva o filmovej reči, teda ako prerozprávať príbeh filmovým obrazom. Ako natáčať dialógy, rozhovory, ako urobiť filmové dielo zaujímavým.
Druhý diel „Sám sobě kameramanem" čitateľa zoznamuje so základmi kameramanskej práce. Správne a nesprávne veľkosti záberov, kompozícia záberu, osvetlenie. Vysvetlí, na čo sú dobre prestrihy, čoho sa pri snímaní treba vyvarovať, na čo sa sústrediť. Porovnanie zoom kontra nábeh, švenkovanie, natáčanie v protisvetle a mnoho iného. Skrátka povinná literatúra v tom najlepšom slova zmysle.
Osobne mám na filmovej práci najradšej editáciu, hoci je to zároveň i tá najnamáhavejšia a časovo najnáročnejšia fáza. Tretí diel „Sám sobě střihačem" som preto doslova hltal. Základné pravidlá strihu sú podrobne prezentované v tzv. „Desatero střihu". Hádam sa autori nenahnevajú, ak tu tieto narýchlo vymenujem:
- Strih podľa veľkosti
- Orientácia vo filmovom priestore
- Strih podľa smeru pohybu objektu
- Spojenie dynamických záberov
- Strih podľa tempa pohybu
- Strih podľa kompozície záberu
- Strih podľa osy natáčania
- Strih podľa osvetlenia obrazu
- Strih podľa farebnosti
- Strih podľa zvuku
Rovnako zaujímavá je i kapitola „Desatero montáze" , kde sa zrozumiteľne objasňujú možnosti rozprávania príbehu, takzvané montážne postupy: paralelný, asociatívny, klipový a množstvo iných. Preberie sa rozfázovanie strihovej práce , ale i význam prelínačky i stmievačky.
Uvedené tri diely predstavujú pre každého ambicióznejšieho videotvorcu úžasnú pomôcku, ktorá môže zásadným spôsobom skvalitniť akékoľvek domáce video, či už je to záznam z promócii, svadby, narodenín a iných rodinných udalostí. Pootvorí dvere i do náročnejších disciplín - krátkeho hraného filmu či reportáže - a to je podľa mňa i hlavným prínosom týchto kníh. Nepodávajú iba základné informácie, postačujúce k tvorbe jednoduchých videí, ale priam vyzývajú ku ambicióznejšej, náročnejšej tvorbe. Vrelo odporúčam.
P.S. Záujemci o kúpu dobrej kamery nájdu jeden dobrý tip tu:
http://rastogallo.blog.sme.sk/c/230062/Recenzia-najnovsej-HD-kamery-Panasonic-HDC-SD700.html
