Pre mnohých z nás bude asi problém si priznať, že je táto naša zdržanlivosť prirodzeným dôsledkom našej dezinformovanosti. Všetci totiž vieme o genocíde páchanej na židovskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny, aj o krutých teroristických útokoch palestínskeho Hamasu na Izrael. Väčšina z nás vie dokonca aj to, že súčasná izraelská ofenzíva voči Palestínčanom je odpoveďou na agresívny útok Hamasu, ktorý sa uskutočnil 7. októbra 2023 a pri ktorom zahynulo 1139 ľudí, z toho väčšina civilistov, medzi ktorými bolo 36 detí. Málokto z nás však pozná príčiny tohoto 80 rokov trvajúceho konfliktu. Odsudzovaním totiž nikdy nič nevyriešime, poďme sa teda pre pochopenie vydať hlbšie do histórie.
1917 – Balfourova deklarácia
Už na rímskych mapách sa územie súčasného Izraela označovalo ako Palestína. Počas prvej svetovej vojny, koncom októbra 1917 prevzali Britské jednotky kontrolu nad týmto územím od Osmanskej ríše. Len pár dní potom, 2. novembra 1917 sa Británia Balfourovou deklaráciou zaviazala vytvoriť v Palestíne národný domov pre židovský ľud. Vtedy sa začala rozsiahla židovská migrácia do Palestíny, ktorú urýchlil útek židovského obyvateľstva pred nacizmom v Európe. Medzi rokmi 1918 a 1947 sa židovská populácia v Palestíne zvýšila zo 6 percent na 33 percent. Podobne ako keď bolo v roku 1938 v Mníchove rozhodnuté o osude Československa bez jeho účasti, boli aj Palestínčania znepokojení demografickými zmenami v ich krajine, o ktorých sa rozhodovalo bez nich, čoho prirodzeným dôsledkom bolo palestínske povstanie v rokoch 1936 až 1939.
1947 – Plán rozdelenia OSN
Otázka vytvorenia židovského štátu bola po druhej svetovej vojne postúpená novovytvorenej Organizácii Spojených národov, ktorá koncom roku 1947 prijala rezolúciu 181. Tá vyzvala na rozdelenie Palestíny na arabský a židovský štát, pričom Židom určila približne 55 percent územia a Arabom bolo priznaných 45 percent územia. Jeruzalem bol vyhlásený za samostatné internacionalizované územie, rozdelené na dve časti: na Západný Jeruzalem, ktorý bol prevažne židovský a Východný Jeruzalem s prevažne palestínskym obyvateľstvom. Túto rezolúciu Židia odsúhlasili no Palestínčania odmietli.
Albert Einstein: „Myšlienka (izraelského) štátu nie je v súlade s mojim srdcom. Nerozumiem, prečo je to potrebné. Je spojená s mnohými ťažkosťami a bezohľadnosťou. Myslím si, že je zlá.”
1948 – Vznik Izraelu a Nakba
Od prijatia rezolúcie OSN začali novovytvorené židovské milície násilne vysídlovať Palestínčanov z ich domovov. Palestínčania nemali v tom čase vlastnú armádu ani štátnu štruktúru, preto bolo pre nich náročné sa brániť, aj hájiť svoje práva na medzinárodnej úrovni. 14. mája 1948 vyhlásil Izrael nezávislosť a na druhý deň začala prvá arabsko-izraelská vojna, kedy na Izrael zaútočila koalícia arabských štátov (Egypt, Jordánsko, Sýria, Irak a Libanon). Počas tejto vojny zničila izraelská armáda stovky palestínskych dedín a do roku 1949 násilím prinútila opustiť svoje domovy viac ako 750 000 Palestínčanov. Približne 15 000 ich bolo zabitých. Tento masový exodus sa stal pre Palestínčanov známy ako Nakba, alebo „katastrofa“. Po formálnom podpísaní prímeria Izraelu so susednými štátmi zostali palestínske územia pod kontrolou Jordánska (Západný breh a Východný Jeruzalem) a Egypta (Gaza). Aj keď to bolo týmito štátmi prezentované ako ochrana Palestínčanov, tiež to znemožnilo vzniknúť Palestínskemu štátu. Milióny potomkov palestínskych uprchlíkov dodnes žije v utečeneckých táboroch v Libanone, Jordánsku, Sýri a Izrael im znemožňuje návrat do ich vlastnej krajiny, lebo to považuje za bezpečnostné riziko.
1967 – Šestdňová vojna
5. júna 1967 zaútočil Izrael na Egypt, Jordánsko aj Sýriu a po šiestich dňoch prebral pod svoju kontrolu Západný breh aj Východný Jeruzalem (od Jordánska) aj pásmo Gazy (od Egypta) a Golanské výšiny (od Sýrie). Počas týchto šiestich dní bolo násilne vysídlených zo svojich domovov ďalších 300 000 Palestínčanov. Palestínčania tak prišli o kontrolu aj nad tým málom, čo im z ich vlastnej krajiny pridelila rezolúcia OSN v roku 1947. V roku 1980 vyhlásil Izrael anexiu Východného Jeruzalema. Zo západného brehu Jordánu, im po dohode z Osla (1995) zostalo už len 18% územia. Výstavba izraelských osád a separačného múru na okupovaných územiach roztrieštila palestínske komunity a obmedzila ich pohyb. Na Západnom brehu je odvtedy rozmiestnených približne 700 cestných zátarasov vrátane 140 kontrolných stanovíšť. Cez tieto stanovištia musí vo vlastnej krajine denne prechádzať približne 70 000 Palestínčanov s izraelskými pracovnými povoleniami.
1987 – Vznik Hamasu
Vznik Hamasu je úzko spojený s frustráciou palestínskeho obyvateľstva, ktoré bolo už 40 rokov zabíjané a násilne vyháňané zo svojich domovov. Prirodzeným dôsledkom tejto právnej bezmocnosti a zúfalstva bola nenávisť a radikalizácia časti Palestínčanov namierená proti Izraelu. Podľa ministerstva zahraničných vecí Izraela bolo do roku 1948 dodnes Palestínčanmi zabitých 29 917 Židov (vo vojenských operáciách 23 900 a v teroristických útokoch 6 017, z toho má Hamas na svedomí približne 4 500 obetí). Podľa Palestínskeho štatistického úradu bolo od roku 1947 do polovice roku 2024 zabitých izraelskou okupačnou silou viac ako 136 000 Palestínčanov. Ak by sme pochybovali o hodnovernosti tohoto zdroja, tak databáza OCHA (úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí) eviduje od roku 1947 do 7. októbra 2023 až 48 394 zabitých Palestínčanov a od 7. októbra len do októbra minulého roku odhaduje prestížny vedecký časopis Lancet vychádzajúci vo Veľkej Británii vyše 70 000 zabitých Palestínčanov, z čoho je väčšina deti a ženy. To je dokopy 118.394 tisíc obetí len do októbra 2024, pretože bombardovanie Gazy stále trvá, ale Izrael tam už niekoľko mesiacov znemožňuje prístup humanitárnym organizáciám aj novinárom, preto je nemožné získať presné počty obetí. V tomto konflikte tak doteraz zomrelo 4 x viac Palestínčanov, ako Izraelčanov, nehovoriac o milióne Palestínčanov, ktorí boli násilím donútený opustiť svoje domovy.
Mnohí z nás počuli o fanatizme moslimských teroristov, ale nie všetci vieme, že je extrémny fundamentalizmus prítomný aj v iných náboženstvách a kultúrach. Dôkazom toho je napríklad aj prieskum, ktorý bol uskutočnený v marci 2025 na vzorke 1 005 izraelských Židov a uverejnený v najstaršom izraelskom denník Haaretz. Podľa neho až 82 % respondentov podporuje nútené vysťahovanie obyvateľov Gazy a okrem toho 47 % opýtaných dokonca súhlasilo s tvrdením, že pri dobývaní nepriateľského mesta by sa mala izraelská armáda správať ako Izraeliti pod vedením Jozueho pri dobývaní Jericha, teda zabiť všetkých jeho obyvateľov, aj starcov, ženy a deti.
Zrkadlo
Zmyslom tohoto článku nie je obhajovať deštrukciu a utrpenie, ktoré Hamas spôsoboval svojim krutými útokmi Izraelčanom, ale pochopiť, že tieto útoky boli len dôsledkom desaťročia trvajúceho utrpenia spôsobovaného Palestínčanom. Palestínčania totiž dodnes žijú to, čo sme zažili my po Mníchovskej dohode a udalosti, ktoré my oslavujeme ako hrdinský odboj proti okupantom, či už to bol atentát na Heydricha, alebo SNP, vnímame v ich prípade ako terorizmus.
Je to tak aj preto, že sme teraz sami súčasťou západného sveta, ktorý v čase, keď mu bolo vlastné kolonizovať cudzie územia, spôsobil aj tento problém svojim bezohľadným a arogantným rozhodovaním o osude iného národa. Územie súčasného Izraela, historicky označované ako Palestína, bolo totiž viac ako 13 storočí obývané prevažne Arabmi, predkami dnešných Palestínčanov. Celé stáročia žili na tomto území prevažne moslimovia a kresťania. Židia tu tvorili len malé percento obyvateľstva. Ešte začiatkom 20. storočia žilo na tomto území približne 85% Arabských moslimov, 9% Arabských kresťanov a len 6% Židov.
Navyše je paradoxom, že ako členovia NATO a EU otvorene odsudzujeme napadnutie Ukrajiny ruskou armádou a pritom sa sami aktívne podielame na genocíde Palestínčanov či už politickou podporou Izraelu, alebo dodávkami zbraní. Podľa údajov Štockholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) pochádza totiž približne 99% iraelských zbraní z USA (69%) a z Nemecka (30%). V stredu 4. júna 2025 sa na pôde Bezpečnostnej rady OSN hlasovalo o okamžitom a trvalom prímerí v Gaze. Z 15-tich hlasujúcich krajín jedine USA nehlasovalo za ukončenie tohoto utrpenia, čím toto hlasovanie o prímerí vetovalo. V ten istý deň oznámil Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, že Nemecko bude naďalej podporovať Izrael dodávkami zbraní. Je preto od nás skutočne pokrytecké ukazovať na Putina a vyčítať mu utrpenie, ktoré spôsobuje Ukrajincom, kým sa ako členovia EU a NATO sami podielame, podporujeme a zarábame na rovnakom utrpení Palestínčanov.
Práve preto, že bola väčšine z nás história tohoto konfliktu neznáma a pod vplyvom toho, čo sme sa na školách učili o Holokauste a z médií počuli o útokoch Hamasu, bolo pre nás prejavenie súcitu a podpory Palestínčanom považované takmer za antisemitizmus. Aj pre túto našu neinformovanosť, bolo jednoduché označiť za antisemitu každého, kto si dovolil odsúdiť izraelskú agresiu v Gaze. 16. septembra 2024 zverejnil New York Post správu organizácie „Stop Antisemitism“, ktorá vymenovala za „antisemitu týždňa“ environmentálnu aktivistku Gretu Thunberg, lebo si dovolila otvorene kritizovať izraelskú vládu za genocídu Palestínčanov v Gaze. Forbes jej konanie komentoval slovami „Bola taká odhodlaná zničiť židovský štát, že cestovala do švédskeho mesta Malmö, aby sa zúčastnila masových demonštrácií požadujúcich, aby bola mladej izraelskej speváčke zakázaná účasť na každoročnej piesňovej súťaži Eurovision.“ Keď však agresiu izraelskej vlády kritizujú už aj samotní židia, ako profesor Noam Chomsky, či doktor Gabor Maté, prestáva fungovať aj označenie antisemita.
Noam Chomsky: „Na okupovaných územiach sa správa Izrael oveľa horšie ako apartheid. Nazývať to apartheidom by bolo darom pre Izrael, aspoň ak pod „apartheidom“ myslíte apartheid juhoafrického typu. To, čo sa deje na okupovaných územiach, je oveľa horšie.“
Gabor Maté: „Pri absencii historického povedomia to všetko vyzerá tak, že sa Izrael bráni. Ale proti komu? Proti ľuďom, ktorí sú už 80 rokov masakrovaní po tisíckach, ktorým je braná pôda, zničené domovy, ktorým väznia a mučia ich deti.“
Sami sebe najväčším nepriateľom
Keď sa však ponoríme hlbšie, zistíme, že agresivita a nadradenosť, ktorými sa už roky vyznačuje politika Izraelu voči svojim palestínskym spoluobčanom je v priamom rozpore so základmi ich vlastnej identity. Poďme sa na to pozrieť pekne postupne.
Ako je ústrednou knihou kresťanstva Biblia, je najdôležitejšou a najposvätnejšou knihou judaizmu Tóra, ktorá sa skladá z piatich kníh Mojžišových a v tretej knihe „Leviticus“, v kapitole 19:34 sa píše: „Cudzinec, ktorý prebýva s vami, nech je vám ako domáci. Budeš ho milovať ako seba samého, lebo ste aj vy boli cudzincami v Egypte. Ja som Hospodin, váš Boh.“ Tento výrok sa nachádza v rovnakej kapitole ako známy výrok „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Leviticus 19:18), čo zdôrazňuje, že aj nežid je zahrnutý do tejto lásky a úcty. Tóra tu nedáva priestor pre nadradenosť – práve naopak: prikazuje empatiu a rovnosť voči cudzincom na základe historickej skúsenosti Izraelitov v Egypte.
Najhlavnejším symbolom židovského národa je v súčasnosti nepochybne Davidova hviezda, známa tiež ako hexagram, ktorá je od roku 1948 aj stredobodom izraelskej vlajky. Tento symbol šesťcípej hviezdy vytvorenej z dvoch trojuholníkov bol pre svoj mystický význam používaný v rôznych kultúrach a náboženstvách už od staroveku. V roku 1354 udelil cisár Karol IV. židovskej komunite v Prahe právo mať vlastný znak, ktorého súčasťou bola práve táto hviezda. To je jeden z prvých známych oficiálnych prípadov použitia tohto symbolu pre židovskú komunitu a práve vtedy sa mu začalo hovoriť Davidova hviezda. Postupne sa začala používať ako znak židovských komunít v rôznych mestách a hlavným identifikačným symbolom židovského národa, sa začala stávať až koncom 19. storočia. Mystický význam tejto hviezdy je však oveľa hlbší než len národný symbol.
Mystický význam Davidovej hviezdy:
1. Jednota protikladov
Hexagram je zložený z dvoch rovnostranných trojuholníkov, z ktorých jeden jeden smeruje nahor (symbol duchovna) a druhý nadol (symbol hmoty).
Ich prepojenie symbolizuje harmóniu medzi duchovným a fyzickým svetom, nebeským a pozemským, mužským a ženským princípom.
V kabalistickej tradícii ide o symbol zjednotenia protikladov, ktoré vedú k vyššiemu poznaniu.
2. Symbol ochrany
V kabale je hexagram považovaný za magický ochranný znak, často používaný v amuletoch.
Mal chrániť pred zlými duchmi, démonmi alebo negatívnou energiou.
3. Alchýmia a hermetizmus
V alchýmii táto hviezda harmonicky spájala oheň (trojuholník smerom hore) a vodu (trojuholník smerom dole), čo sú dva protichodné, ale esenciálne prvky.
Vyjadruje tak zjednotenie prostredníctvom duchovnej transformácie.
V posvätnej geometrii (sacred geometry) je tento symbol jednoty a duchovného vzostupu nazývaný aj „Star Tetrahedron“.
4. Etické a duchovné posolstvo Davidovej hviezdy
Hoci je dnes Davidova hviezda najčastejšie vnímaná ako symbol judaizmu, jej použitie sa už po stáročia vyskytovalo aj v iných kultúrach, vrátane hinduizmu, budhizmu, islamskej mystiky (napr. u sufistov) a dokonca v kresťanskej symbolike. V hinduistickej tantre sa používa podobný symbol: šri jantra – prepletené trojuholníky vyjadrujúce tiež jednotu protikladov. Rovnaký význam ako dva trojuholníky v hexagrame má v taoizme používaný symbol jin a jang. Trojrozmerný verzia hexagramu sa nazýva Merkaba, ktorá je zložená z dvoch trojstenných pyramíd pretínajúcich sa tak, že jedna smeruje nahor a druhá nadol. Všetky tieto symboly vznikli pôvodne ako živé duchovné princípy, z ktorých prirodzene vyplýva:
Pýcha je porušenie rovnováhy.
Násilie narúša kruh jednoty.
Žiť v súlade s týmito symbolmi znamená byť mierumilovný, nie dominantný.
Ak tento základný princíp nie je žitý, potom sa duchovný význam Davidovej hviezdy stáva iba politickým nástrojom – a tým sa znehodnocuje.
Rozpor medzi pôvodným významom a ideologickým zneužitím Davidovej hviezdy:
1. Symbol rovnováhy verzus nadradenosť
Davidova hviezda symbolizuje rovnováhu medzi silami, harmóniu medzi človekom a prírodou, rovnoprávnosť v odlišnosti, jednotu ľudí, bez ohľadu na pohlavie, rasu či náboženstvo.
Človek, ktorý chápe a ctí tento symbol, žije v harmónii so sebou a svetom. Ak si niekto myslí, že je viac ako ostatní, narúša túto rovnováhu , čo je v priamom rozpore s duchovným posolstvom tohoto symbolu. Kto skutočne pochopil význam Dávidovej hviezdy, nevidí žiadnu bytosť ani národ ako vyšší či nižší.
2. Symbol ochrany verzus útok
V mystickej tradícii je Davidova hviezda ochranným znakom, nie útočným.
Zneužitie symbolu na ospravedlnenie agresie je jeho duchovné znesvätenie.
3. Univerzálny – nie výlučný – význam
V kabale aj v hermetizme má tento symbol univerzálny charakter – platí pre všetkých ľudí, nie iba pre jeden národ alebo skupinu.
Ak sa používa na vyzdvihovanie výlučnosti alebo politickú dominanciu, používa sa v rozpore so svojim pôvodným duchovným významom.
Ak teda vezmeme duchovný a symbolický význam Davidovej hviezdy ako princíp rovnováhy, jednoty, univerzálnej harmónie protikladov a prepojenia ducha a hmoty, potom akékoľvek správanie, ktoré vedie k pýche, nadradenosti alebo agresii, ide proti samotnej podstate tohoto symbolu.
Ak majú múdre slová z Tóry a symbol Davidovej hviezdy niečo skutočne znamenať, potom by mal byť živé v skutkoch. Nemali by byť len prázdnyni slovami, či dekoráciou na vlajkách a stenách synagóg. S ohľadom na múdrosť ukrytú v elementárnych symboloch judaizmu a židovskej viery je zrejmé, že tým najväčším nepriateľom Izraela sú v súčasnosti práve jeho politický predstavitelia, ktorý tak radi označujú za nepriateľa každého, kto si dovolí s nimi nesúhlasiť, neuvedomujúc si, že svojim agresívnym prístupom k palestínskym spoluobčanom sami najviac znesväcujú čistú podstatu judaizmu. Táto múdrosť je však tiež univerzálna a rovnako platí na nás všetkých, že tým najväčším nepriateľom je naša vlastná nevedomosť.
Zdroje: všetky informácie použité v tomto článku sú z verejne prístupných zdrojov, ktoré si môžete sami poľahky dohľadať.
