Ochrana detí v Anglicku sa neriadi trestným právom, ale má svoje vlastné zákony a postupy. V praxi to znamená, že sociálna služba nemusí čakať na to, aby obvinenému rodičovi bola dokázaná vina v trestnom konaní.
Vo väčšine prípadov sa ku trestnému konaniu ani nepristúpi, no napriek tomu rodičia o deti prídu na rodinnom súde.
Ako je to funguje?
Ako som spomínala vyššie, ochrana detí sa riadi rodinným právom. Pokiaľ dôjde k závažnému obvineniu, stáva sa, že nastane situácia, že sa pristúpi k dvom separátnym konaniam. Jedno je trestné, odohrávajúce sa na trestnom súde a druhé je civilné, odohrávajúce sa na rodinnom súde.
Aké sú rozdiely?
Trestný súd sa riadi takzvanou prezumciou neviny, ale to na rodinnom súde neplatí.
Rodinné súdy rozhodujú na základe pravidla “on balance of probabilities”, či sa daný skutok s najväčšou pravdepodobnosťou stal. Balance of probability v podstate znamená, že súd musí rozhodnúť, že či sa skutok stal aspoň na 51 percent. Ak súd dôjde k takémuto záveru, tak sa skutok stal, aj keď pravda môže byť niekde inde.
Prípad 1
Niekto nahlási, že rodinný príslušník sexuálne zneužil maloletého. Polícia aj sociálna služba obvinenie prešetrí. V mnohých prípadoch je maloletý vyšetrený lekárom. Vyšetrenie nepreukáže sexuálne zneužitie. V tomto prípade prokuratúra nemá dostatok dôkazov, takže vyšetrovanie je v trestnom konaní uzavreté.
To ale neplatí pre rodinné súdy, ako som spomínala vyšsie. Súdne pojednávanie pokračuje ďalej a častokrát trvá dlho. Výsledkom je buď to, že dieťa ostáva u pestúnov, je adoptované, alebo sa vracia k rodine. Vačšinou to ale nie sú rodičia samotní, ale napríklad starí rodičia, poprípade tety alebo ujovia.
Ak sexuálne zneužitie nahlási dieťa samotné, tak to sociálka berie veľmi vážne a dieťatu uverí. Potom je už skoro nemožné sociálnu službu presvedčiť, že to nie je pravda.
Prípad 2
Podobný scenár nastane aj vtedy, keď je rodič obvinený z fyzického alebo emocionálneho týrania dieťata, alebo je dieťa svedkom domáceho násilia. Väčšinou ide o dlhodobý rodinný problém, ale vídam aj prípady, kde sa obvinenie týka jednorázového ublíženia na zdraví.
Často sa stáva, že detičky prichádzajú do nemocnice so zlomenými kosťami, krvácaním do mozgu alebo inými problémami. Aj v tomto prípade nie je nutné rozhodnutie trestného súdu o vine alebo nevine na to, aby sociálna služba konala a dieťa odobrala. Ak je v rodine viac detí, zväčša sú odobrané v tom istom čase.
Rodinný súd neskôr rozhodne, u koho budú deti dlhodobo bývať, ale dočasne ich umiestni buď u iného rodinného príslušníka alebo v pestúnskej starostlivosti. Je to trošku na dlhšie vysvetlenie, ako to celé funguje, ale nebudem vás tým teraz zaťažovať.
Treba brať na vedomie, že ak sa niekto z rodiny prihlási, že sa chce o deti dlhodobo starať namiesto rodičov, musí prejsť rôznymi testami. Napríklad sa skúma jeho finančná situácia, kvalita a veľkosť bývania, psychický stav a či má čistý trestný register. Prihliada sa aj na to, či mu v minulosti neboli odobrané deti.
Sociálna služba takisto skúma, že či náhradný pestún z rodiny dokáže ochrániť deti pred rodičmi. Pokiaľ verí v nevinu rodičov a sociálke tvrdí, že neverí, že rodičia deťom ublížili, tak dostane negatívne ohodnotenie. Výsledkom je to, že im súd deti do starostlivosti nedá.
Toto je štandardné zmýšľanie zaintersovaných, takže sa s tým nedá veľmi hýbať.
Odkiaľ prichádzajú nahlásenia?
Nahlásenia sociálke prichádzajú zväčša z nemocnice, od policajtov, zo školy alebo škôlky, ktoré dieťa navštevuje. Lekári aj učitelia si všetko všímajú, takže ak to vyzerá, že si zranenie dieťa nemohlo spraviť samo, je to dôvodom na podozrenie z ublíženia a rodič má “na krku” sociálku.
Staršie deti sa zvyknú posťažovať aj samé, ak je v rodine nejaký problém. O zanedbaných a hladných deťoch ani nehovorím. Takéto deti si škola všimne hneď.
Proces ochrany detí v Anglicku je komplexný a nedá sa zhrnúť do jedného článku. Cieľom tohto článku bolo poukázať na rozdiely medzi našou legislatívou a tou anglickou z pohľadu dokazovania viny v trestnom a civilnom (rodinnom) konaní.
Nabudúde sa pozrieme na kruté zákony ohľadom adopcií.
