Ak sa koaliční politici snažia vzbudiť dojem, že Slovensko zažíva výnimočné obdobie, kde sa vláda snaží priviesť krajinu späť do 21. storočia – omyl. Minister obrany Robert Kaliňák nás chce totiž katapultovať presne opačným smerom. Rovno späť do roku 1943, do čias slávnej tankovej bitky pri Kurskom oblúku.
A nehovoríme o historickej rekonštrukcii – hovoríme o reálnom pláne na nákup 104 tankov. Cena? Len dve miliardy eur. Veď čo je to dnes, keď si človek ani normálne nenatankuje nádrž pod 100 eur. Kaliňák sa pravdepodobne pozrel na tank, povzdychol si a povedal: „Áno, toto je budúcnosť.“ A niekde na Donbase si operátor FPV dronu od smiechu odpľul kávu.
Lebo ak niečo moderná vojna ukazuje každý deň, tak to je totálna zbytočnosť ťažkej techniky bez ochrany pred dronmi. Tanky horia, veliteľstvá miznú pod sprchou digitálnej smrti, zatiaľ čo vojna sa presúva do vzduchu, do serverov, do cloudu.
A práve v tejto realite prichádza slovenský minister s plánom: železné monštrá, ktoré už ani Rusi nechcú používať bez toho, aby ich predtým deväťkrát oblepili sieťovinou a posvätili pravoslávnym kadidlom.
Minulý rok navštívil jednu zo základní NATO ukrajinský veliteľ bezpilotných síl Róbert Bróvdi "Maďar". Základňu plnú modernej techniky, radarov, tankov, budov vystužených betónom a sebavedomím. Spýtali sa ho, čo na to hovorí. Odpoveď? Chladná, presná, zdrvujúca:
„Povedal som im, že ak by boli štyri ukrajinské tímy operátorov FPV dronov do desať kilometrov od tejto základne, stačilo by im 15 minút a základňa by vyzerala ako Pearl Harbor.“
Au.
To je ako keby ste došli na výstavu luxusných áut a niekto vám povedal, že štyria chalani na kolobežkách vám ich rozoberú na skrutky do štvrťhodiny.
Taká je dnešná vojna. Nie o sile, ale o rýchlosti, presnosti a algoritmoch. A u nás? Tanky. Veľa tankov. Drahých. Pomalých. Bez záruky použiteľnosti. Ale Kaliňák sa usmieva. Prečo nie? Na výročnej vojenskej prehliadke sa na nich bude skvelo stáť. A možno niekomu pribudne aj ďalšia vila v Chorvátsku. Napísaná na sestru samozrejme. Na Slovensku totiž nevyhráva najlepší nápad, ale najväčšia provízia.
Občania Slovenska pritom už dávno pochopili, kde sa vedie skutočný boj. Preto posielajú peniaze na drony, termokamery, maskovacie siete, turnikety, sanitky pre ukrajinských obrancov. Zbierky ako tie, ktoré organizujú aj Nezlomní, pomáhajú tam, kde to má zmysel – v zákopoch, na fronte, v realite 21. storočia.
Slovensko bude mať možno tanky, možno aj fotografie z prehliadky. Ale slobodu si dnes nebránia pásy, ale signál, softvér a presné zásahy. Pokiaľ vám to celé príde ako slovenská verzia Pearl Harboru, máte pravdu. Lenže tentoraz útok neprichádza z vonku. Ale rovno z ministerskej kancelárie a úradu vlády.
Práve preto má zmysel pomáhať tam, kde na výsledku naozaj záleží. Podporte aj vy zbierku na drony pre Ukrajinu.
Každý dar, každý dron, každé oko na oblohe sa ráta.
Lebo zatiaľ čo štát zaspal v tanku, občania ešte stále lietajú vpred.
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
