Keď premiér Robert Fico dnes na tlačovke teatrálne vyhlásil, že „v týchto nezmyselných časoch zbrojenia si mädlia ruky rôzne zbrojárske firmy“, pôsobilo to ako cynická snaha zakryť realitu. Tá je totiž taká, že najbližší politický spojenec Roberta Fica, súčasný minister obrany Robert Kaliňák, je jednou z kľúčových postáv, ktoré práve týmto firmám vytvárajú podmienky na to, aby si tie ruky mädliť mohli – a to veľmi pohodlne.
Verejne proti, potichu za
Ficov výrok zaznel v kontexte európskych výziev na zvýšenie vojenskej produkcie, najmä delostreleckej munície, pre potreby Ukrajiny aj členských štátov NATO. Premiér deklaroval, že Slovensko sa nezúčastňuje na vojenskom zbrojení a že naša krajina „neposiela zbrane“. V realite je však Slovensko cez svoju infraštruktúru, podniky a kontrakty súčasťou európskeho vojenského dodávateľského reťazca.
Kľúčovým článkom tohto reťazca je MSM Group – slovenská zbrojárska skupina ovládaná českým holdingom CSG, ktorého majiteľom je Michal Strnad. Táto skupina vlastní alebo prevádzkuje strategické závody ako ZVS Holding v Snine či VOP Nováky. Obe firmy získali výraznú politickú podporu práve počas súčasného pôsobenia Kaliňáka v čele Ministerstva obrany.
Kaliňák v prvej línii zbrojárskej propagácie
Minister Kaliňák nie je len pasívnym správcom rezortu obrany. Je aktívnym promótorom a politickým garantom expanzie MSM Group na Slovensku. V auguste 2024 sa osobne zúčastnil na otvorení novej automatizovanej linky vo VOP Nováky, ktorú MSM Group prenajíma od štátu. Investícia vo výške približne 10 miliónov eur bola prezentovaná ako úspech spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom. Lenže výhodu z tejto spolupráce má najmä ten súkromný sektor.
Ešte predtým, v máji 2024, Kaliňák spolu s Michalom Strnadom otváral novú linku v Snine, kde sa bude vyrábať delostrelecká munícia kalibru 155 mm – presne ten typ, ktorý EÚ a NATO považujú za kľúčový pre obranu Ukrajiny. Tieto linky zvyšujú slovenskú kapacitu na stovky tisíc granátov ročne. To je nesporný fakt. No ďalším faktom je, že ide o výrobu pre súkromnú firmu, ktorá používa štátny majetok a často i štátne podmienky, bez verejnej kontroly nad ziskami.
Zmluvy v tieni: kto čo vlastní?
MSM Group má s VOP Nováky nájomnú zmluvu od roku 2013. Ide o štátny podnik, ktorý si súkromná firma prenajala na desaťročia, s možnosťou investovať a vyrábať. Výnosy idú firme, nie štátu. V prípade ZVS Holding je situácia iná – ide o spoločný podnik, kde štát má 50 %, no faktickú správu a investície kontroluje MSM Group. Inými slovami, štát vlastní, ale nerozhoduje.
Zvlášť alarmujúce je, že zmluvy a podmienky prenájmu nie sú verejne dostupné. Verejnosť tak nemá možnosť zistiť, aké výnosy štátu plynú z využívania verejného majetku, aké daňové výhody boli poskytnuté a či existujú záruky, že časť ziskov z vojenskej výroby zostane na Slovensku. Ak Fico hovorí o zbrojárskych firmách, ktoré si „mädlia ruky“, mal by začať pohľadom do vlastnej vlády.
Zmluvný raj pre CSG
Michal Strnad, majiteľ CSG, si vďaka slovenským kontaktom vybudoval pevné postavenie. Jeho skupina systematicky nakupuje alebo prenajíma zbrojárske kapacity v celej Európe, od Nemecka až po Srbsko. Slovensko však zaujíma výnimočné miesto. Získal tu dve kľúčové prevádzky, vládnu legitimitu a neformálnu politickú podporu.
Fakt, že minister obrany Kaliňák sa opakovane objavuje po Strnadovom boku, nie je náhoda. Ide o vizuálne a symbolické potvrdenie, že slovenský štát považuje CSG za strategického partnera. No verejnosť oprávnene kladie otázku: čo za to? Aké výhody má Slovensko z tejto spolupráce, ak sa zisk koncentruje v súkromných rukách a rozhodovanie prebieha mimo dosahu verejnosti?
Eufemizmus neutrality
Rétorika Roberta Fica o „nezmyselnom zbrojení“ a „mierotvornej politike“ je v príkrom rozpore s činmi jeho vlastnej vlády. Na jednej strane tvrdí, že Slovensko odmieta posielať zbrane, na strane druhej – jeho minister osobne propaguje výrobu týchto zbraní a legitimizuje expanziu súkromného obranného priemyslu, ktorý ich následne exportuje cez obchodné kanály.
Ficova stratégia je šikovná: štát oficiálne nepredáva, no výrobu umožní. Tvári sa, že nemá nič spoločné s vojenskými dodávkami, no štátna infraštruktúra a politické garancie sú rozhodujúce pre ich realizáciu. MSM Group sa stáva nástrojom, cez ktorý Slovensko ticho participuje na vojne – bez toho, aby nieslo priamu politickú zodpovednosť. Politický kalkul, nie princíp.
Kto si teda mädlí ruky?
Ak sa pýtame, kto si dnes v čase zbrojenia mädlí ruky, odpoveď nie je anonymná. Nie sú to „rôzne firmy“. Sú to konkrétni hráči. Je to MSM Group. Je to Michal Strnad. A je to slovenský štát, ktorý im cez Roberta Kaliňáka aktívne vytvára podmienky na rast, výrobu a profit.
A ak hovoríme o zodpovednosti, nemôžeme ju hodiť len na firmy. Politici, ktorí podpisujú zmluvy, prenajímajú štátny majetok, strihajú pásky a mlčia o detailoch – sú spoluautormi tohto zbrojárskeho rozmachu. Robert Kaliňák nie je len minister. Je kľúčový facilitátor. A Robert Fico, ak o tom všetkom vie, je minimálne spoluzodpovedný. Ak nie, tak by to mal konečne zistiť. Alebo priznať farbu.
Lebo tí, čo si skutočne mädlia ruky, nemusia sedieť v cudzine. Sú priamo tu – v našej vláde a parlamente.
Pomáhame Ukrajine a netajíme to
NEZLOMNÍ pomáhajú Ukrajine a nesnažia sa to utajiť. Sme hrdí na to čo robíme. Robíme to čo vieme ma dokážeme a čo považujeme za dobré a potrebné. Dodávame obrancom Ukrajiny prieskumné drony, nabíjacie stanice, turnikety na zastavenie masívneho krvácania. Organizujeme tábory pre deti, ktorých ockovia položili život pri obrane Ukrajiny a pre deti, z ktorých si ruskí agresori robia cvičné ciele. Pomôcť nám pomáhať Ukrajine môžeš tu:
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
