"Nezabúdajme, že sloboda prišla na Slovensko z východu, zvrátenosti progresivizmu zo západu", vyhlásil Robert Fico v prejave, zverejnenom na sociálnej sieti Facebook. S tvrdením že „sloboda prišla z východu“ sa v rôznych podobách stretávame na Slovensku pomerne často. Najmä od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine, túto vetu používajú prokremeľskí propagandisti a putinofilovia, zvyčajne vo verzii, že nás oslobodil Sovietsky zväz, teda Rusi. Skúsme sa teda pozrieť na to, ako to bolo s tou "slobodou z východu".
Smer východ - zavlečení násilne
Po druhej svetovej vojne boli zo Slovenska odvlečené tisíce ľudí do sovietskych pracovných táborov (gulagov) a iných zariadení v Sovietskom zväze. Podľa najnovšej analýzy Ústavu pamäti národa bolo zo Slovenska odvlečených takmer 13 tisíc ľudí. V roku 2017 bývalý riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev získal z Moskvy digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami, podľa Rusov to majú byť Slováci odvlečení do gulagov.
Najčastejšie to boli tábory na území Ukrajiny, Ruska (najmä v oblasti Sibíri) a ďalších častí Sovietskeho zväzu. Hlavná vlna odvlečenia prebehla po oslobodení Slovenska v rokoch 1944 – 1945, počas postupu Červenej armády. Odvlečení museli vykonávať ťažkú fyzickú prácu v baniach, na stavbách a v lesoch, pričom úmrtnosť v gulagoch bola vysoká v dôsledku zlých životných podmienok, hladu, chorôb a fyzického vyčerpania.
Účel odvlečenia ľudí zo Slovenska do gulagov po druhej svetovej vojne mal viacero dôvodov, pričom hlavné boli politické, strategické a ekonomické.
Jedným z hlavných cieľov bolo odstránenie potenciálnych politických nepriateľov a eliminácia osôb, ktoré boli považované za hrozbu pre nový sovietsky režim. Medzi odvlečenými boli ľudia podozriví z kolaborácie, členovia nemeckej menšiny, Maďari, bývalí vojaci, ale aj obyčajní civilisti, ktorí sa dostali na zoznamy podozrivých. Dôvodom pre zatknutie a odvlečenie bolo často len nemecky znejúce meno a ušetrené neboli ani deti. Sovietsky zväz sa snažil potlačiť akýkoľvek odpor proti rozširovaniu komunistického vplyvu v strednej Európe, a preto považoval tieto deportácie za formu preventívneho opatrenia.
Ekonomický aspekt bol tiež významný. Sovietsky zväz po vojne čelil obrovským stratám a potreboval pracovnú silu na obnovu krajiny a priemyselnú produkciu. Deportovaní Slováci a ďalší občania zo strednej Európy boli využívaní ako lacná pracovná sila v ťažkých pracovných podmienkach gulagov, najmä v baniach, lesoch a pri stavbe železníc.
Deportácie taktiež poslúžili ako zastrašujúci nástroj voči ostatným obyvateľom Československa. Strach z odvlečenia do gulagu bol silným prostriedkom na potlačenie protikomunistických nálad a demonštroval moc sovietskeho režimu nad okupovanými územiami.
Celkovo sa deportácie stali prostriedkom upevnenia sovietskej nadvlády, likvidácie odporu a zabezpečenia lacnej pracovnej sily.
Smer západ - útek pred "slobodou" z východu
Počas obdobia socializmu (1948 – 1989) emigrovalo zo Slovenska približne 200 000 až 250 000 ľudí. Presné čísla sa líšia v závislosti od zdroja, keďže nie všetky prípady boli oficiálne zaznamenané a mnohé odchody prebehli nelegálne alebo cez tretie krajiny. Najväčšia vlna emigrácie nastala počas a po udalostiach spojených s okupáciou Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, keď krajinu opustilo približne 80 000 až 100 000 ľudí.
Pri pokusoch o útek na Západ zahynulo najmenej 282 ľudí. Tieto úmrtia boli spôsobené rôznymi spôsobmi. Najmenej 145 osôb bolo zastrelených príslušníkmi Pohraničnej stráže a 96 ľudí zahynulo v dôsledku zásahu elektrickým prúdom z elektrických zátarasov. Ďalších 11 osôb sa utopilo pri pokuse o prechod hranice, zatiaľ čo 16 ľudí spáchalo samovraždu z obavy pred zatknutím. Päť osôb zahynulo pri zostrelení alebo havárii lietadla a ďalších päť zomrelo pri náraze automobilu do pohraničných zátarasov. Dve osoby boli usmrtené nášľapnými mínami, jedna osoba zomrela na zlyhanie organizmu krátko po zatknutí a jedna osoba podľahla zraneniam spôsobeným služobnými psami. Tieto údaje sú zdokumentované Ústavom pamäti národa a ďalšími inštitúciami, ktoré sa venujú výskumu zločinov komunizmu.
Emigranti pochádzali z rôznych sociálnych skupín vrátane intelektuálov, umelcov, vedcov, športovcov, ako aj obyčajných ľudí hľadajúcich slobodu a lepšie životné podmienky. Najčastejšími cieľovými krajinami boli Rakúsko, Nemecko, Kanada, Spojené štáty, Austrália a Švajčiarsko.
Hlavné dôvody emigrácie zahŕňali politické prenasledovanie, obmedzenie občianskych práv a slobôd, ekonomické problémy a túžbu po slobodnejšom živote na Západe. Počas obdobia socializmu bola emigrácia oficiálne považovaná za „nelegálne opustenie republiky“ a emigranti boli často označovaní za zradcov alebo nepriateľov štátu. Rodiny emigrantov čelili represáliám, ako boli obmedzenia v zamestnaní či štúdiu.
História sa opakuje
Ruská federácia sa snaží svet presvedčiť o tom, že je moderným a demokratickým zriadením. Opak je však pravdou. Od svojho predchodcu, Sovietskeho zväzu, zdedila ideológiu, autoritárske tendencie, snahu o centralizáciu moci a agresívnu zahraničnú politiku, ktorá vyústila do plnoformátového útoku na Ukrajinu vo februári 2022:
Od začiatku ruskej invázie bolo nútených opustiť svoje domovy a utiecť pred "ruským mierom" na západ približne 14 miliónov Ukrajincov, čo predstavuje najväčšie a najrýchlejšie vysídľovanie v Európe od druhej svetovej vojny. K aprílu 2025 je zaregistrovaných ako utečenci v zahraničí približne 6,9 milióna Ukrajincov.
Do Ruska, bolo podľa odhadov amerického ministerstva zahraničných vecí násilne presunutých 900 000 až 1,6 milióna ukrajinských občanov. Tieto deportácie často zahŕňali tzv. "filtračné tábory", kde boli civilisti podrobovaní bezpečnostným kontrolám a výsluchom pred presunom do Ruska.
Do Ruska, alebo na Ruskom okupované územia bolo deportovaných viac ako 19 500 ukrajinských detí bez súhlasu ich rodičov alebo zákonných zástupcov. Niektoré odhady však uvádzajú aj vyššie čísla, pričom ruské úrady tvrdia, že do polovice roku 2023 bolo presunutých viac ako 700 000 ukrajinských detí, hoci tieto údaje zahŕňajú aj deti evakuované z oblastí bojov.
Medzinárodné spoločenstvo považuje tieto činy za porušenie medzinárodného práva. V marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariu Lvovú-Belovú za ich úlohu v nezákonnej deportácii ukrajinských detí.
Morálny kompas
Na rozdiel od Fica, jeho prisluhovačov a voličov, máme skalibrovaný morálny kompas a vieme, odkiaľ prichádza zlo a odkiaľ môžeme očakávať pomoc. A rovnako vieme, že medzi nami a "ruským mierom" momentálne stojí len Ukrajina, bojujúca nielen za svoju ale aj za našu slobodu. Pomôcť Ukrajine môžeš aj ty dobrý človek. Napríklad tak, že pošleš nezlomným obrancom Ukrajiny ďalší dron:
Alebo sa môžeš postarať o sedem dní bez vojny pre deti, ktorým ruskí agresori zabili rodičov:
https://donio.sk/sedem-dni-bez-vojny
Alebo môžeš dopriať pár nocí bez bombardovania deťom z mesta, z ktorého si Rusi spravili cvičnú strelnicu:
https://donio.sk/7-dni-bez-vojny-nikopol
ĎAKUJEME!
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
