Od prvých dní invázie Ruskej federácie do Ukrajiny vo februári 2022 sleduje svet s hrôzou a hanbou sériu brutálnych, bezcitných a systematických útokov na civilné obyvateľstvo. Ruská armáda, ktorá sa drzo oháňa rétorikou „oslobodenia“, rozpútala kampaň cieľavedomého teroru – bombardovanie nemocníc, škôl, detských domovov, obytných štvrtí a civilnej infraštruktúry sa stalo jej každodenným nástrojom. Táto politika zámerného ničenia, ktorá ignoruje všetky pravidlá medzinárodného humanitárneho práva, nie je náhodná. Je to chladne vypočítaná stratégia, ktorej cieľom je lámať vôľu národa cez utrpenie detí, žien a nevinných.
Mariupoľ: Vyhladenie pod rúškom vojny
Mariupoľ sa stal synonymom genocídy. Mesto, kde sa desaťtisíce ľudí márne snažili prežiť pod neprestajným bombardovaním, bolo zrovnané so zemou. Ruské letectvo nemilosrdne cielilo na nemocnice, pôrodnice a školské zariadenia. Útok na mestské divadlo, kde sa skrývalo viac ako tisíc civilistov – z toho mnoho detí – je jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov v Európe od konca druhej svetovej vojny. Zahynulo odhadom 20 000 civilistov. Ich telá boli pochované v masových hroboch alebo ponechané napospas zverom v ruinách – nemali ani len právo na dôstojnú smrť.
Buča: Vrahom nestačila guľka
Obrazy z Buče obleteli svet a odhalili pravú podstatu tzv. ruskej „špeciálnej operácie“. Ruky zviazané za chrbtom, stopy po mučení, výstrely do tyla – exekúcie ako z čias nacistických represálií. Obete boli znásilnené, zmrzačené, popravené. Telá boli ponechané na uliciach ako výstraha tým, čo prežili. A napriek nespochybniteľným dôkazom – vrátane satelitných snímok a svedeckých výpovedí – ruská propaganda tieto hrôzy popiera a označuje ich za „inscenované“. Cynizmus na úrovni obludnosti.
Útoky na nemocnice, deti, starcov
Ruské rakety zasiahli nemocnicu Okhmatdyt v Kijive – najväčšie detské zdravotnícke zariadenie v Ukrajine. Zahynuli tam malí pacienti, ich matky a ošetrujúci lekári. Miesto, kde sa zachraňovali životy, sa premenilo na márnicu. Nie je to izolovaný incident. Ruské útoky likvidujú elektrárne, čističky vody, pôrodnice, škôlky. V zime 2022 zostali milióny ľudí v temnote, mraze a bez prístupu k teplej vode. Bolo to plánované, premyslené a vykonané s cieľom spôsobiť čo najväčšie civilné utrpenie. To už nie je vojna – to je štátom riadený teror.
Kremenchuk, Sumy, Dnipro: Krv v uliciach
Obchodné centrum v Kremenchuku – plné ľudí – zasiahla presne navádzaná strela. Sumy – raketa dopadla v nedeľu pred kostol, kde sa konala bohoslužba. Dnipro – obytný dom sa prepadol po zásahu raketou, v troskách zahynuli deti a starci. Tieto zverstvá nemajú vojenskú logiku. Sú to akty číreho barbarstva. Každý výbuch, každé spálené telo je svedectvom toho, že cieľom je zničiť ľudské životy, zastrašiť spoločnosť a spôsobiť bolesť – čo najhlbšiu.
Ruský teror ako štátna doktrína
Ruská vojenská stratégia sa dnes nelíši od praktík fašistických režimov minulého storočia. Teror proti civilistom je jej ústrednou súčasťou. Útoky sú zámerne načasované na sviatky – ako Veľká noc či Nový rok – aby zlomili ducha odporu. Vojnové zločiny nie sú excesmi jednotlivcov. Sú plánované, schvaľované, vyznamenávané. Piloti, ktorí vraždili deti, dostávajú medaily. Generáli, čo prikazujú bombardovať nemocnice, sú povýšení. To je morálna obluda, nie štát.
Popieranie pravdy a glorifikácia vrahov
Ruské vedenie popiera aj tie najjasnejšie dôkazy. Masové hroby sú podľa nich výmysel. Bombardovanie škôlok – provokácia. Rakety, ktoré dopadli na obytné štvrte – vraj spadli samé. Zároveň však vyznamenávajú vrahov, šíria nenávisť, oslavujú smrť. Štát, ktorý glorifikuje vraždenie detí, nie je civilizáciou. Je to temnota, ktorá si zaslúži jediné – spravodlivosť.
Reakcia sveta: hanebne pomalá
Svet zlyháva. Hoci prišlo k odsúdeniu a zavedenie sankcií, ruské lietadlá stále štartujú, rakety stále dopadajú, drony stále zabíjajú. Výzvy OSN a prázdne rezolúcie nezastavia genocídu. Slová nestačia. Každý deň, keď svet váha, zomierajú ďalšie deti. Ukrajina potrebuje nielen súcit, ale aj protivzdušnú obranu, dodávky zbraní a jasný odkaz – vrahovia budú potrestaní.
V Ukrajine sa bojuje za slobodný svet
Toto nie je len vojna o územie. Je to vojna o samotnú podstatu ľudskosti. Ruské útoky na civilné ciele sú brutálne, vedomé a nemilosrdné. Sú dôkazom, že Moskva považuje ľudský život za bezcenný. Každé dieťa roztrhané bombou, každá matka zabitá v náručí so svojím bábätkom, každý starček udusený v pivnici bez vody je obžalobou tejto vojny. Ticho je zrada. Kto mlčí, ten spoluvraždí.
Nezlomní - ja viac než názov
Je to postoj. Odpoveď na cynizmus sveta, ktorý sa unavil vojnou. Nezlomní sme mi ale hlavne obyvatelia Ukrajiny, ktorých na našich humanitárnych misiách stretávame.
Nezlomné sú deti z Nikopola, žijúce pod každodennú hrozbou ruského ostreľovania. Deti z ktorých si ruskí teroristi robia cvičné ciele.
https://donio.sk/7-dni-bez-vojny-nikopol
Nezlomné sú dievčatá a chlapci, ktorým ruskí agresori zabili otcov. Dievčatá, ktoré chcú vyrásť v ženy a matky a chlapci, ktorí chcú raz v boji pomstiť otcov.
https://donio.sk/sedem-dni-bez-vojny
Nezlomní sú obrancovia Ukrajiny čeliaci mnohonásobnej presile nepriateľa brániaci svoju vlasť aj za cenu najvyššíu
NEZLOMNÍ ďakujú za NEZLOMNÝCH. Ďakujeme že pomáhate, ďakujeme, že ste ostali ľudmi!
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
