V ruskej rozprávke pre dospelých (rusofilov) hrá NATO úlohu zlého vlka, ktorý sa pod rúškom mieru prikráda k nevinnej ruskej dedinke. Tá dedinka má síce 20 000 kilometrov hraníc, jadrový arzenál schopný vypariť planétu a armádu, ktorá vie denacifikovať každú babičku, ale aj tak sa trasie od strachu. Prečo? Lebo niekde v lese sa objavil modrý pruh s hviezdičkami - teda hranica s členským štátom NATO.
Pred rokom 2023 bola táto „hrôzostrašná“ hranica dlhá asi 1 215 km. Pri celkových pozemných hraniciach Ruska to je veľkolepých šesť percent. A hoci 94% hraníc NATO vôbec nevidelo, Kremeľ trpel 100 % paranojou. Ako keby NATO malo akútnu potrebu vrhnúť sa na krajinu, ktorá ešte stále drží pri živote impérium 19. storočia, len v jadrovom prevedení. Vraj sa musí brániť, pretože Aliancia je už priamo na jej hraniciach. A tak "logicky" - Putin napadne Ukrajinu, ktorá do NATO nepatrí. Logika ako z hlavy XXII. Alebo skôr Orwellovho 1984?
Ako dôsledok Ruskej "trojdňovej špeciálnej operácie" v Ukrajine vstúpilo do NATO Fínsko (a Švédsko). A nastal deň D. Katastrofa! K tragickej hranici sa pripojilo ďalších 1 340 km. Už nie 6 %, ale celých 13 % ruskej hranice bolo kontaminovaných západnou demokraciou a syrom z Lidla. Ruské deti plakali. Generáli zvažovali či bombardovať Helsinki, alebo aspoň zrušiť dovolenky v Laponsku.
Ale počkajme, príde ešte horšie: čo ak by sa Putinovi splnil jeho mokrý sen a Rusko by ovládlo celú Ukrajinu? Nie len kúsok Donbasu, ale komplet, aj s Užhorodom a Mukačevom. V tom prípade by Rusko získalo nové hranice s Poľskom (535 km), Slovenskom (97 km), Maďarskom (103 km) a Rumunskom (581 km). V preklade: ďalších 1 316 km priamo do lona NATO. Výsledná dĺžka hraníc? Takmer 4 000 km. No radosť z vlastnej expanzie by mohla pokaziť len fakt, že čím viac sa Rusko tlačí k NATO, tým viac kričí, že NATO sa tlačí naňho.
Zatiaľ čo sa Rusko hrá na obkľúčenú obeť, existujú na svete krajiny, ktoré sú NATO obkľúčené naozaj. Napríklad také Švajčiarsko a Rakúsko. Obkľúčené z každej strany. Ale nepošlú tanky do Nemecka, neokupujú Taliansko, nevyhlasujú špeciálne syrové operácie. Dokonca ani nebudujú jadrový arzenál pre prípad, že ich prepadne francúzska bageta. Len si pokojne žijú. Čudné, že?
A možno by namiesto „západného obkľúčenia“ pomohol jeden malý výlet – nie tankom, ale mapou. Pretože obkľúčiť sa dá aj vlastnými klamstvami. A z tých vedie von len úzka cesta — nie diaľnica, skôr úzka lesná cestička medzi zdravým rozumom a ochotou priznať si pravdu.
Ale našťastie – nie každý sa na Slovensku nechá zaviesť na túto slepú cestu. Sú tu ľudia, ktorí ruským rozprávkam neveria. Ktorí si nenechajú nahovoriť, že NATO je zlo a že Rusko je nepochopený obranca svetového mieru. Ľudia, ktorí namiesto konšpiračných videí podporujú tých, ktorých sa táto vojna naozaj týka.
Niektorí kupujú drony pre ukrajinských obrancov. Iní prispievajú na tábory pre deti, ktoré prišli o rodičov kvôli ruským raketám. A niektorí - len tak medzi rečou - píšu blogy, ktoré dráždia dezolátov a rozosmievajú zdravý rozum. Lebo aj to je forma obrany. Pred hlúposťou. A pred tým skutočným obkľúčením - obkľúčením ľudskosti ľahostajnosťou.
Podporiť naše zbierky na pomoc Ukrajine môžete tu:
ĎAKUJEME!
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
