Fúkam lopty už dobrú polhodinu. Bolia ma ruky, ale rad detí sa zdá byť nekonečný. Opatrne poškuľujem cez rameno do kufra. Je jasné že všetkým sa neujdú. Odovzdávam poslednú. Predo mnou stojí modrooké svetlovlasé dievčatko. Taká malá bábika. Usmieva sa, ale len tak trochu, nesmelo.
„Ujo máš loptu aj pre mňa?“ pýta sa.
„Ľutujem, ale lopty sa už minuli,“ odpovedám.
„Ale pozri mám ešte farbičky. Zober si.“
„Ďakujem, ja už jedny mám,“ vrtí hlavou.
„Tak zober bračekovi, alebo sestričke,“ ponúkam. Modré oči zrazu potemnejú, úsmev z tváre sa vytratí.
„Ja nemám bračeka. Ani maminu ani ocka. Mala som … teraz mám už len babku. Ona vlastne ani nie je moja babka. Ale je ako naozajstná babka. Zobrala si ma, keď naši zomreli. Padla nám na dom bomba …“
V hrdle mám zrazu hrču, neviem čo povedať. Idem akože niečo skontrolovať do kufra auta, aby dievčatko nevidelo moje zvlhnuté oči …
Sedem dní bez vojny
Tatiana Marko Remenyuk organizuje tábory pre deti a matky s deťmi, ktorých otcov zabili ruskí vojaci vo vojne alebo sú v ruskom zajatí. Rovnaký osud postihol aj ju. Táňa je z Luhanskej oblasti. V roku 2014 opustili s manželom a ročným synčekom domov. Manžel narukoval ako dobrovoľník. Zahynul o pár týždňov. Tetyana bojuje na svojom vlastnom fronte. S ďalšími ženami, ktoré vo vojne stratili mužov, organizuje pomoc: vysídleným so zariaďovaním bývania, tým, ktorí prišli o blízkych, so psychologickou podporou, vojakom so všetkým potrebným. Pre deti a manželky zabitých vojakov robí terapeutické tábory na Zakarpatí. Jedenásť takýchto táborov sme už zafinancovali z prostriedkov vyzbieraných od dobrých ľudí na Slovensku. Dva boli dokonca na Slovensku. A chystáme ďalšie.
https://donio.sk/sedem-dni-bez-vojny
Sedem nocí bez dronov a ruských bômb
Predstavte si, že od 22. februára 2022 ste sa takmer normálne nevyspali. Lebo za riekou sú Rusi a kúsok ďalej atómová elektráreň Enerhodar, ktorú obsadili a nedbajú pritom na jadrové riziká. Ostreľujú vás. Vo dne, v noci. Vaše mesto ruskí dronisti používajú ako polygón. Vás, váš dom, vaše auto ako živý terč, na ktorých si cvičia presnosť zásahov FPV dronmi predtým, ako pôjdu bojovať na Donbas proti ukrajinským vojakom. To nie je scenár k filmu. To je realita v Nikopole.
Roman a Inna Golubevoví, pastor protestanskej Cirkvi Spasenia s manželkou, pracujú s nechcenými deťmi, dve deti z ulice si adoptovali k trom vlastným. Teraz pomáhajú obyvateľom a hlavne deťom z Nikopolu a okolia. Spoločne sme spravili deťom z mesta Vianoce a zorganizovali sme pre 65 z nich 7 dňový tábor na Západnej Ukrajine. A čo sa im najviac páčilo? Že sa konečne mohli v kľude vyspať. Doprajme sedem nocí kľudného spánku aj ďalším deťom z Nikopolu
https://donio.sk/7-dni-bez-vojny-nikopol
ĎAKUJEME
Nezlomní - Jana Čavosjká a Marcel Rebro
