Keď naša vlasť opäť raz zazrela hrozbu na horizonte, nielen v podobe geopolitickej nestability a dezorientácie na všetky štyri svetové strany, ale najmä v podobe zlých prieskumov a miznúcich lajkov, bolo jasné, že niekto musí konať. A keď nik iný neostal, vystúpil zo sna o vlastnej dôležitosti náš prezident – Peter Pellegrini. S hrdinskou rozhodnosťou v oku, ktorá sa inak objavuje len pred kamerami RTVS sa rozhodol: ide sa do vojny!
Hoci ho štát kedysi uznal za fyzicky nespôsobilého a oficiálne ho vyradil z brannej povinnosti s noblesou modrej knižky, Pellegrini si dnes povedal, že bojovať treba. Nie proti nepriateľovi, nie za vlasť, ale za obraz. Obraz prezidenta, ktorý ide do vojny, aj keď nemôže. Lebo PR je silnejšie než TNT.
Prvé bojisko: vlastná domácnosť
Predtým, než sa prezident vydal na front, musel vyriešiť otázky národnej bezpečnosti. Najprv sa zistilo, že záclony v prezidentskom byte visia krivo. Tento strategický problém vyriešil osobne – s dôrazom, s akým sa inokedy rieši výber darčeka pre Viktora Orbána. „Takto by nás mohli na fotkách v Bruseli zosmiešniť!“ zvolal a okamžite ich prevesil. Následne sa vrhol na orbu. Áno, lebo Pellegrini – na rozdiel od bežných politikov – si zemiaky orie sám. Naštartoval traktor, pohladil slovenskú zástavu a vyrazil v ústrety hľuzám. Každá brázda bola ako výkop predvolebného prieskumu: hlboká, usmernená a plná hnojiva.
Estetika pred bojom
Po skončení poľnohospodárskej operácie sa vybral k zrkadlu. Na vojnu predsa nejde hocikto, musí vyzerať ako zo strán titulky lifestylového časopisu. Objednal si expresné strihanie u dvorného kaderníka, ktorý má bezpečnostnú previerku aj na citlivé informácie. Účes „bojového diplomata“ bol hotový za desať minút, fixovaný lakom s ochranou pred UV aj realitou. V uniforme vyzeral ako generál armády Instagramu, pripravený bojovať za každé srdiečko.
Traktorová ofenzíva za cára
Nasadol na traktor, zástavu zastrčil za stierače a vyrazil. „Za cára!“ vykríkol hrdinsky. Na otázku „za ktorého?“ odpovedal bez zaváhania: „Za toho, ktorého meno sa najlepšie skloňuje v prieskumoch.“ Vojak na bráne ho pustil bez slova. Ťažko sa totiž niečo povie človeku, ktorý má na traktorovej kapote prezidentský znak, v očiach lesk a v prívesnom vozíku mediálny tím.
Front, ktorý sa dá streamovať
Na vojenskej základni ho privítali so zdvihnutým obočím. Pellegrini si obliekol maskáče, ktoré vyzerali, akoby ich navrhoval módny dom Dior pre survival fashion week. Prilbu z edície „Luxusná obrana vlasti“ mal mierne naklonenú pre lepší profil. Namiesto maskovania na tvári jemne rozotretý bronzer a náznak očnej linky – lebo vojna vojna, ale kamera nepočká.
Vojaci, ktorí celý deň čistili zbrane a potili sa v blate, sa zmohli len na tiché: „Kto je ten manekýn?“ Pellegrini sa usmial a s istotou influencera odpovedal: „Prezident. Na bojovej inšpekcii. S vlastnou kamerou.“
Prvá misia: selfie z lesa
Dostal rozkaz: taktický pochod cez les. Vybral si trasu k najbližšiemu televíznemu štábu. Zastal pred kamerou, zaujal bojový postoj (pravý profil, hlava mierne bokom) a so samopalom zaveseným ako módny doplnok Gucci vyhlásil: „Za mier, za vlasť a za algoritmus!“. Kamera zabrala, redaktorka sa usmiala a v tej chvíli prezident pochopil, že hoci nevie strieľať, vie zaujať.
Gurmán v maskáčoch
Na druhý deň sa nechal preveliť do poľnej kuchyne. „Treba ukázať, že aj prezident dokáže krájať cibuľu!“ vyhlásil. Po troch plátkoch si porezal prst, nechal si ho profesionálne obviazať a napísal status: „Aj krv je symbol služby. Aj keď len trochu.“ Príspevok mal 12-tisíc lajkov a polku z nich zabezpečil mediálny tím ešte pred obedom.
Zbrane, ktoré nešpinia ruky
Dostal do rúk samopal. Držal ho ako vázu z limitovanej edície. „A to sa zapína kde?“ pýtal sa. Keď zistil, že to nie je bezdrôtový mikrofón, rýchlo ho položil. Aby sa nezašpinil. Aby mu nezlomilo manikúru. Aby nevyzeral ako niekto, kto sa skutočne chystá bojovať.
Ticho po kampani
Po troch dňoch sa vrátil do paláca. Zápis v knihe návštev vojenskej jednotky: „Prezident prešiel areálom, vybral si pekné pozadie a fotil.“ Hoci nevystrelil, nezakopol a nepochodil ani sto metrov mimo základne, vyhlásil: „Misia splnená.“
A vlastne mal pravdu. Na Facebooku mal o 30 % viac lajkov. V diskusii sa objavili komentáre: „To je náš prezident! Nebojácny, odhodlaný, a pritom s vkusom.“
Zemiaky boli poorané. Záclony rovno. Vlasy ako z reklamy. Modrá knižka stále v šuplíku.
Lebo v krajine, kde sa vojna dá filtrovať cez Instagram, je aj prezident-vojak v historickej uniforme skôr satira než stratégia. Ale to nevadí. Hlavné je, že sa to dobre predáva.
A tak Pellegrini dokázal, že aj vojna sa dá prežiť – ak máte vlastný traktor, mediálny tím a dostatočne pevnú ofinu.
My sa na vojnu nehráme
Sme NEZLOMNÍ a na na vojnu sa nehráme. Vojna, utrpenie a smrť sa stali súčasťou našich životov. Nemáme vlastný traktor ani mediálny tím. Máme však vôľu a odhodlanie pomáhať. Aj vďaka tebe, dobrý človek.
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
