Sumy, 8. marec 2025, medzinárodný deň žien. Máme doobeda voľno a tak vyrážame do mesta. Svieti jarné slniečko, ulice sú plné ľudí. Zrazu začujeme z neba zvuk dvojtaktného motoru. Jana na mňa spýtavo pozrie. "Šahíd, ale je ďaleko," odpovedám. Zvuk sa však naberá na intenzite. Ozveny v medzi budovami sťažujú smerovú identifikáciu. Zrazu ho zbadáme. Letí kúsok od nás, okolo kostola, skoro vo výške veže. Strhneme sa a podvedome zamierime rýchlym krokom najbližšej budove. Sme jediní, kto takto reaguje. Ľudia buď dron ignorujú, alebo si ho natáčajú ma mobily. Mizne nám z dohľadu, ale z východu letí ďalší. Nad mestom sa točí smerom na juh. Po chvíli sa ozve dunivé bubnovanie veľkorážneho guľometu. "To sú naši?" pýta sa Jana. Prikyvujem. Okolo nás prechádza starší manželský pár. Dávame sa do reči a zaujímame sa, či je to normálne, že takto lietajú nad mestom a ľudia si ich nevšímajú. "Normálne to nie je, ale zvykli sme si. Predsa kvôli tým hovädám neprestaneme žiť," odpovedá pán. Výraz "hovädá" mi vôbec nesedí k jeho kultivovanému výzoru. "A to hovorím ešte veľmi slušne," dodáva, ako keby mi čítal myšlienky.
V pouličnej kaviarni si objednávame kávu. Sedíme na lavičke, vychutnávame si lúče slnka. Jana počíta drony a dáva post na facebook. Nazve ho "Slnečno, občas Šahídy". Pobaví ma a obaja sa schuti smejeme. Vrčanie Šahídov zrazu prehluší burácanie raketového motoru. Ľudia na námestí sa rozutekajú. Zvuk motoru slabne. "Letela niekam do vnútrozemia. Chlapci ich určite dajú dole skôr, ako nájdu cieľ," komentuje to domáci. Život na ulici sa vracia do normálu.
Včera ruské rakety neleteli ponad Sumy ďalej do vnútrozemia, kde by mala ukrajinská protivzdušná obrana viac času na ich likvidáciu. Dve dopadli priamo do centra prihraničného mesta. Neďaleko hotela, kde sme bývali. Zabili 32 civilistov, z toho dve deti. Viac ako stovku zranili. Druhá podľa svedkov obsahovala kazetovú muníciu. V meste sa nenachádza žiadna vojenská jednotka. Vieme to, boli sme tam. Keď sme sa dnes dozvedeli o útoku, bolo to osobné. Veľmi osobné. V Sumoch sme boli a v marci a v máji máme v pláne ďalšiu návštevu. Vezieme tam drony pre 15. mobilný pohraničný oddiel "Oceľová hranica".
Ruskí agresori zas a znova zaútočili na civilné ciele. Útok na civilné obyvateľstvo je teroristický čin. Teroristický čin spáchaný armádou Ruskej federácie, teda štátny terorizmus. Je neakceptovateľné, aby vrcholoví predstavitelia členskej krajinu EU a NATO, takýto akt neodsúdili. Ak tak neurobia a premiér Fico naozaj navštívi v máji Moskvu, pridajú sa otvorene na stranu agresorov. Žiaľ zabrániť Ficovi v ceste do Ruska nevieme. Môžeme len dúfať, že ostane navždy v krajine, kde zajtra znamená pred sto rokmi. Nevieme ani Putinovi zabrániť, aby jeho armáda neútočila na civilné ciele. To ale neznamená, že nevieme pomôcť. Vieme dodať nezlomným obrancom Ukrajiny ďalšie drony, ktoré dokážu ovplyvniť priebeh bojov na taktickej úrovni.
ĎAKUJEME za Ukrajinu! ĎAKUJEME za Slovensko!
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
