Súdy totiž môžu rozhodnúť doslova od stola, bez toho, aby si čokoľvek overili. Vedeli ste napríklad, že pri predbežných opatreniach nie sú povinné overovať si, či hlásenia, na základe ktorých odnímu deti, sú pravdivé? Súd má len do 24 hodín konať. Ak teda napríklad váš sused či vaša sestra bojujúca o majetok po rodičoch nahlási, že dieťa týrate, v záujme jeho ochrany vám ho radšej pre istotu zoberú. Zisťovať, ako to vlastne je, môžu aj potom. Čo na tom, že sa vystrašené dieťa ocitne v cudzom zariadení, bez rodičov, a netuší čo sa deje. Treba ho predsa chrániť, nie?
Pred pár rokmi napríklad jedna matka odišla do Čiech za svojim milencom a zobrala aj svoje dve deti. Tie však chceli byť radšej s otcom... Na súde však neboli ani vypočuté, súd ich jednoducho prisúdil matke, tak sa to väčšinou robieva. Deti od nej trikrát ušli a vrátili sa k otcovi. Úradníci ich však stále naložili a odviezli späť. Viete, čo urobili na štvrtýkrát? Hodili sa pod vlak... A myslíte si, že za to bol niekto potrestaný?
Nedávno som zistila, že aj môj bývalý kolega bojuje o dcérku, ktorú má veľmi rád. Je to človek, ktorý má dobrú povahu, je pokojný a usmievavý. Napriek tomu na súd môže chodiť len v sprievode polície, lebo matka nahlásila, že je pomaly tyran a nebezpečný. Nedávno mala jeho dcérka narodeniny a hoci mal povolenú návštevu s ňou, jednoducho mu ani neotvorila dvere, ani nedvihla telefón. Nie je toto už vlastne aj týranie dieťaťa, ktoré sa tešilo na oslavu so svojim ockom? Ten jej nemohol povedať ani to prosté „všetko najlepšie k narodeninám." Hoci mal právo i zákon na svojej strane, návštevy povolené, bolo mu to prd platné...
Ale vrátim sa na začiatok.. Prečo štát viac dbá o plesnivý chlieb než o dieťa? Ak totiž prídete do obchodu a nájdete plesnivý chlieb či mäso, môžete sa obrátiť na rôzne spotrebiteľské organizácie, ktoré vám poradia, ako si uplatniť svoje práva. Dokonca vás môžu bezplatne zastupovať aj na súde.
Ak ste však dieťa a súd rozhoduje o vás bez vás, nemôžete nič. Napríklad v Anglicku je bežné, že dieťa má, rovnako ako rodič, prideleného vlastného advokáta. U nás je prax taká, že na súde často nebýva ani vypočuté. Ak súd rozhodne, že dieťa musí byť povedzme s matkou, hoci si nerozumejú, príde niekoľko úradných osôb, od otca ho odtrhnú a odvedú k matke. Platí to, samozrejme, i naopak.
Detský ombudsman nebol dodnes ani len vytvorený, hoci nás za to viackrát kritizovali. Organizácií na ochranu práv spotrebiteľov je však množstvo. Tak kto je tomuto štátu prednejší?
