Prvýkrát mi toto slovné spojenie začalo liezť na nervy, keď manžel začal obehávať podľa televíznych reklám banky, ktoré ponúkali vysoké úroky. Obehol jednu, druhú, tretiu a všade sa dozvedel, že vysoké úroky ponúkajú, ALE...
- niektoré vám dajú super úrok, ale len do výšky priemerného mesačného platu, všetko nad sa zdaňuje normálnou nízkou sadzbou
- niektoré vám ho dajú, ale len ak do banky vložíte viac ako 10 000 eur
- ďalšie zase len vtedy, ale len ak investujete aj do fondov, kde môžete byť aj stratoví (a to aj určite budete).
Suma sumárum.. ani jedna banka neponúkala úroky, aké sľubovala v reklame bez povestného ALE...
Slovné spojenie "Áno, ale" veľmi radi používajú aj politici.
"Áno, vieme, že máte nízke platy, ale treba vydržať."
"Áno, vyzerá to, že sociálna situácia ide nadol, ale to fakt len tak vyzerá, v skutočnosti sa máme dobre."
"Áno, zlacnieme tie vysoké dane na benzín, ale až po voľbách." (potom sa na to samozrejme zabudlo).
"Áno, vytunelovalo sa to, ale nemôžeme nikoho len tak obviniť."
Prečo nemôžeme nikoho obviniť? Prečo nám nestúpajú platy? Prečo sa môže len tak beztrestne tunelovať? V Číne bol nedávno štátny úradník obvinený z korupcie. Viete, čo dostal? Doživotie a zhabanie všetkého majetku. Prečo tam nikto nepovedal "Áno, ale veď sa vlastne nič také hrozné nestalo?" Prečo tam ho obviniť šlo a u nás nie?
Myslím si, že ak by sa u nás prestali používať výhovorky, a začalo sa konať, keby sa prestalo klamať, zavádzajúco sľubovať, a poza chrbát sa smiať na našej naivite.. Až potom by nám išli platy nahor. Možno až potom by ľuďom nevadilo platiť dane. Potom by sme boli hrdí na Slovensko. Potom by sme neboli v rebríčku korupcie na prvom mieste. Potom..
Áno, ale... toto je Slovensko.
