Evanjeliová chudoba

nechce dovoliť, aby ho niekto obdaroval, aby potom nemusel ďakovať. To ho činí - ako si myslí - človekom nezávislým, suverénnym. Ale človek predsa nestvoril sám seba. Vďačí za svoju existenciu niekomu inému. Máš niečo, čo by si nedostal? (1 Kor 4,7), všetko je milosť. Evanjeliová rada chudoby, ku ktorej sa zaväzujú trebárs rehoľníci, neznamená na prvom mieste odmietnutie majetku, ale znamená predovšetkým takú dôveru v dobrotu Božiu a takú solidaritu s chudobnými tejto zeme, že budeme pripravení pre ich dobro stať sa chudobnejšími. Ide o také obmedzenie vlastných dobier, aby iným bol umožnený prístup k zemským zásobám. Uvedené myšlienky sú inšpirujúce aj pre nás.