„Počas večernej pobožnosti začala moja duša umierať, zahalená do úplnej temnoty. Cítila som, že som v moci spravodlivého Boha a že som predmetom jeho hnevu. V tej strašnej chvíli som povedala Bohu: Ježišu, ktorý sa v evanjeliu prirovnávaš k najnežnejšej matke, dôverujem tvojim slovám, lebo ty si pravda a život. Ježišu, dôverujem v teba, napriek všetkej bezmocnosti, napriek všetkým pocitom, ktoré mám vo svojom vnútri a ktoré sú opakom nádeje. Rob so mnou čo chceš, neopustím ťa, lebo ty si prameňom môjho života.’”
Z Denníčka sv. Faustíny Kowalskej