(ne)hľadaní a (ne)nájdení

Môj ocino mi dávnejšie odhalil pravú identitu istého miestneho „týpka“. Už odjakživa som si bola vedomá skutočnosti, že v našom životnom priestore sa pohybuje neslávne slávny človek- muž, u ktorého sa periodicky striedajú etapy - plávanie v hektolitroch halierového čuča a navliekanie si kajúcnickej vrecoviny.Zmorený nenaplnenou láskou a túžbou po žene, spávajúci na zhnitom matraci v opileckej agónii . Odmietaný, zatracovaný a permanentne raziaci nejakým tým Spiritusom. Keď ho stretnem na ulici, nechápem. Ten pohľad intelektuála prežiarený zábleskami zvláštnej, priam opovržlivej charizmy ma mätie. Hmm, irónia osudu... Je to synovec významného a v tomto prípade nemenovaného  slovenského básnika . Asi si viete predstaviť, ako ma to „vypuzzlovalo“:-)A vraj dokonca „čarbe“ básne, môj ocino zahliadol ten hrubánsky blok na vlastné oči. No a dané výplody zrecenzoval asi tak, že sú také „kadejaké“, teda mierne ovplyvnene jeho nenaplnenými snami o ženuškách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Raz, s Michaelom, mojím bratom sme svoje optické zameriavače upreli na jeden leták a zahliadli nejaký ten lidlovsky lacný (či aký) jablčák s poeticky ladeným názvom „Milenka“. A naše logické uvažovanie nás doviedlo k záveru, že tým by mister „básnik“ zabil dve muchy jednou ranou- „ideálna“ kombinácia-mal by víno i milenku V tomto prípade som prehrala boj s iróniou. Sčernelý humor vznikajúci na živnej pôde odsúdenia.

 Paradoxne ma však tento prípad presvedčil, že pravé najväčší vyvrheľovia, „zatratenci“ ľudskej spoločnosti skrývajú v sebe tie najväčšie tajomstvá, gejzír myšlienok, tragédiu sklamania zo života. A väčšinou si ich vezmú so sebou do hrobu..Teda, pokiaľ na nich nenarazí nejaký zaklínač, ktorý vie dušu človeka uväzniť do slov.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo nám bráni nahliadnuť do zákutí ich tajomnosťou prešpikovaného a v nás bežných radových občanoch zhnusenie a odpor vyvolávajúceho pozemského existovania? Predsudky naše každodenné! Jednoducho tak chabo pôsobiace presvedčenie, že my sme tí najdokonalejší a daní jedinci nám nesiahajú ani len po päty...Aký paradox! Hovorím si kresťanka a zároveň akoby som sa vnímanim okolitých indivíduí stotožňovala s hinduistickým učením karmického zákona, kde tí „najnižší“-šúdrovia boli produktmi Brahmovej podošvy? Pekne-krásne pretranskribované do novodobej, aktuálnej formy-bezdomovci, alkoholici, všetky tie pochybne pôsobiace „prízraky“ a zrazení k zemi na bojovom poli života, prežívajúci svoje Waterloo, šinúci sa lokalitami nášho „pozemského raja“.

Skryť Vypnúť reklamu

Tzv.„sockársky lifestyle“-hrubé svetríčky  a či  svetriská, demonštrujúce neustály výskyt cibuľovitej, teda vrstvenej módy, kabáty poskytujúce bezplatný podnájom všetkým možným mikro- i makroskopickým hryzavým príslušníkom zvieracej ríše, pletené šály a klimatizované rukavice( tie s piatimi vetrákmi pre neustály prísun oxygénových bubliniek) kočovný spôsob života podľa navigácie systému „kam ma vietor zaveje“... vyznie to ako perfektný recept na dokonalé súžitie človeka s matičkou prírodou. Jediný háčik väzí v skutočnosti, že ľudia, ktorých krehký domček z karát so zemou zrovnali a do nenávratna odplavili zdivočené tsunami životných okolností, si v mnohých prípadoch neuvedomujú, že nič sa neudeje náhodne, len tak, pretože život Improvizátor nemá momentálne nič dôležitejšie na práci. A ak si to uvedomia, automaticky v sebe započnú pátranie po stratenom „pude sebazáchovy“ v zmysle vymaniť sa z objatia „kacírskych myšlienok“ , ktorých hlavným motívom je zádrapčivo vyznievajúce „prečo“. Na otázky vždy existujú odpovede, inak danú vetnú konštrukciu zakončenú pozvíjanou a obodkovanou čiarkou nemožno urážať či jej lichotiť označením „otázka“. Ich najväčšou tragédiou je, že ich duševné oči načisto otupila náhla nepreniknuteľná temnota .Nevidia nádej. Preto nehľadajú odpoveď na otázku „prečo“. Ich jediným záslužným skutkom je to, že veľkodušne vystrojujú hostiny a poskytujú strechu nad hlavou blškám a iným krvilačným tvorčekom. A potom ešte nanajvýš ochotná podpora a rozvoj jablkových sadov, producentov nízkonákladovej ohnivej vody...aspoň neskrachujú a bude o pár „nešťastných“ biznismenov menej.Pyramídy z fliaš(alebo krabíc?). Skutočne je to jediná zásluha?Nie...oni odhalili najväčšie tajomstvo života.Vrchol neexistuje bez dna, harmónia protikladov vládne svetu. V mnohých prípadoch však nedokážu uniesť jeho váhu určenú pre vzpieračov na svojich útlych pleciach.

Skryť Vypnúť reklamu

Existujú však i „typy“, ktoré nedokážu žiť v dnešnom reálnom svete plnom autorít...nechcú byť závislí, neznášajú skutočnosť, že ak nezaplatia, odstavia im vodu. Hnusí sa im blbý stereotyp...každé ráno narukovať do náruče práce a autoritatívneho šéfa. Ulica sa stáva trvalým prístavom pre Bludného Holanďana ich životov. Odmietajú možnosti azylákov či garzóniek(možnosť začať odznova), ale vypýtať si nejaký ten „halierik“ na prilepšenie sa neštítia.

„Miluj blížneho svojho ako seba samého“, rezonuje mi v ušiach. Je tu nejaká hranica? Nejaké to výhražné ohne-blesky vystreľujúce „WARNING“, signalizujúce ostnatý drôt, ktorý nám môže doráfať kožu tela i duše, ak sa rozhodneme zneškodniť ho?Ako im obetovať čas a pritom sa nestať obeťou? Poskytnúť potravu pre ich duše hladné po empatii a pritom sa sám nestať chodom evidovaným v ich jedálnom lístku?

Skryť Vypnúť reklamu

„Keď človeku dáš rybu, vykonáš dobrý skutok- pretože mu daruješ potravu na jeden deň. Keď ho však naučíš loviť ryby, vykonáš záslužný čin- daruješ mu potravu na celý život.“To je tá najťažšia a najúčinnejšia alternatíva! Prečo ju nezrealizovať alebo sa na jej uskutočnení nepodieľať ako podstatná zložka? Preto nabudúce, keď moje citlivé senzory zaregistrujú v mojej blízkosti či vzdialenosti bezdomovca žmoliaceho v ruke svoje jediné  momentálne vlastníctvo-pár výtlačkov Nota

Bene, nenechám voľné pole gravitácii, ktorá prinúti moju hlavu klesnúť smerom nadol! Ani sa nezainteresovaným odvrátení hlavy  nemienim snažiť o to, aby ma seklo v krku. Bolo by to bolestivé pre obidve strany. Totiž, je to jednoduchšie, týchto ľudí už niekto vyškolil, ako loviť.Prečo sa nestať sieťou, do ktorej môžno chytiť mini rybičku nádeje? Prečo sa nestať prostredníkom, spojovacou chodbou medzi zúfalstvom a nádejou? Nič mi v tom nebráni okrem mňa samej...

A čo s mistrom „básnikom“? Napíšem báseň, špeciálne venovanú jeho pamiatke. Samozrejme, o láske.

Jana Regulyová

Jana Regulyová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dievča, ktoré hľadá a nachádza. Iných aj seba. Seba cez iných, iných cez seba. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu