Môj ocino mi dávnejšie odhalil pravú identitu istého miestneho „týpka“. Už odjakživa som si bola vedomá skutočnosti, že v našom životnom priestore sa pohybuje neslávne slávny človek- muž, u ktorého sa periodicky striedajú etapy - plávanie v hektolitroch halierového čuča a navliekanie si kajúcnickej vrecoviny.Zmorený nenaplnenou láskou a túžbou po žene, spávajúci na zhnitom matraci v opileckej agónii . Odmietaný, zatracovaný a permanentne raziaci nejakým tým Spiritusom. Keď ho stretnem na ulici, nechápem. Ten pohľad intelektuála prežiarený zábleskami zvláštnej, priam opovržlivej charizmy ma mätie. Hmm, irónia osudu... Je to synovec významného a v tomto prípade nemenovaného slovenského básnika . Asi si viete predstaviť, ako ma to „vypuzzlovalo“:-)A vraj dokonca „čarbe“ básne, môj ocino zahliadol ten hrubánsky blok na vlastné oči. No a dané výplody zrecenzoval asi tak, že sú také „kadejaké“, teda mierne ovplyvnene jeho nenaplnenými snami o ženuškách.