Smej sa a tancuj. Spievaj z plných pľúc. Snívala sa, že ťa ktosi zachráni. Ale musíš si pomôcť sama. Tak spievaj. A zabúdaj. Na všetko čo si stratila, keï si sa predierala krovím. Zabúdaj na tŕne. Na divé zvery, ktorých si sa bála. Veď dnes už necítiš ani tie najväčšie. Hoci by si chcela.
Chiquitita povedz mi ,čo sa stalo, že si prestala veriť na zázraky. Prečo si tak zvláštne ticho a prečo nedokážeš objať priateľov. Len sa ponáraš do hudby. A hľadáš pokoj. Pery zostávajú strážcami tajomstiev, ktoré nosíš hlboko v sebe. Ktoré ťa ťažia každú noc. Kým nesplní svoju povinnosť milostivý spánok.
Prečo si prestala dúfať? Že všetko môže byť iné. Dáš sa hladiť iba piesňou. Bežíš k nebesiam a tvrdo padáš na spráchnivenú zem. Keď sa vraciaš odkiaľ sa snažíš ujsť. A ráno si opakuješ malé lži. Že sa nič nedeje. Že si zabudla.
Tak prečo ti stále čítam v očiach len smutné slová? Prečo sa mi neoprieš o plece a nepovieš, že už nechceš byť sama. Že ti vôbec nie je fajn. A chcela by si kričať. Lebo iba mi dvaja vieme prečo tancuješ so zatvorenými očami celkom sama.
