Viete, kam môžete ísť s malými deťmi? Nikam. Teda, technicky vzaté môžete, ale nechcete. Kino? Nevydržia sedieť ani dve minúty. Reštaurácia? Jedlo skončí na zemi ešte skôr, než čašník stihne povedať „dobrú chuť“. Metalový koncert? No, to by možno aj šlo. So svojou schopnosťou prekričať kohoľvek by sa možno aj dostali na pódium.
Ale keď naša knižnica prišla s revolučnou novinkou „čítanie pre deti od roka a pol“, povedala som si: toto je pre nás to pravé. A priznám sa – rozžiarila som sa ako práve nabitá solárna lampa. Knihy milujem. A moje deti tiež! Len každý po svojom. Ja si z nich starostlivo utieram prach, ony ich krčia, obžúvajú a oslintávajú. Veď čo, ak tá nakreslená zmrzlina chutí fakt dobre?
Možnosť ísť niekam, kde je dieťa skutočne vítané, mi prišla ako zázrak. No… iba dovtedy, kým som tam dorazila s mojím dvojročným tornádom a nezistila, že pani knihovníčky deti asi poznajú len z romantických filmov, kde spinkajú nežne v kočíku.
Vekovú hranicu očividne určovali podľa hesla: „čím menšie, tým chutnejšie.“
Témou dnešného čítania boli autá. K dispozícii boli knihy aj autíčka, bagre, tatrovky – skrátka raj pre malého štvorkolesového fanúšika. A hneď sa po nich aj vrhol.
A vtedy zaznel prvý výkrik knihovníčky: „Ale to sú rekvizity! To sa nesmie chytať!“ Aha. Jasné. Vysvetliť dvojročnému, že tie autá sú len na pozeranie, je ako dohovárať vlkovi, že vyť na mesiac o polnoci nie je najlepší nápad. Skúsiť to môžeš, ale, ak prídeš o ruku, nesťažuj sa.
„Po knižnici sa nebehá!“ zaznelo vzápätí. Vravím si: „Tak načo ste tu tie uličky robili ako stvorené na šprinty? A prečo ste to tu nazvali detské oddelenie, keď sa tu deti nemajú hrať?“ „Toto je knižnica, tu sa nehrá,“ vysvetľovala knihovníčka, zatiaľ čo upratovala rozhádzané plyšáky, hrkálky a skladačky.
Viem, že som na materskej už dlho, ale… na čo je detské oddelenie pre deti, kde deti vlastne nemôžu byť deťmi? Radšej to mohli nazvať múzeom. Nabudúce tam môžem syna nechať ako exponát: „Homo sapiens junior: živý exemplár. Nedotýkať sa! Hryzie.“
A tak ďalší pokus o socializáciu matky na materskej skončil fiaskom. A to som si dokonca obliekla tričko bez fľakov.
