A ozaj! Ešte ovládam zopár perličiek ako „ľaň žere repu, kon’ travu“. Funguje to skvele na chatách, ale neviem, či by to ohúrilo francúzskeho šéfkuchára. Ale čo už... Som ochotná to risknúť! Pretože, sťahujem sa do Paríža!
Áno, počuli ste dobre. Chcem byť totiž ako Emily. Áno, tá Emily. Seriálová Emily, ktorú firma vyslala, aby „robila content“, zachraňovala marketingové kampane s výrazom človeka, ktorý v živote nezažil bug v Meta Ads. Ktorá ráno, len čo sa zobudí vyzerá, akoby vedľa nej spal kaderník, stylista aj vizážista naraz.
Zatiaľ čo ja: zúfalo hľadám, kam Meta tentoraz schovala prepínač rozpočtov, refreshujem kampane, ktoré záhadne skolabovali, rátam lajky (z toho dva od kolegov, ďakujem, cením ❤️) a nadávam na ChatGPT, keď mi navrhne status, ktorý by ma stál reputáciu aj pracovné miesto.
Emily? Emily si dá ráno kávu na námestí, usmeje sa a bam! – miliónový nápad. Ja kávu nepijem. Už sa ma to pár ľudí pokúšalo naučiť: piccolo, espresso, cappuccino… názvy lákavé ale chuť? Poviem vám to po francúzsky, chuť je proste ble. Zostávam verná kakauku. Je sladké. Neurazí. A nezvyšuje tlak.
Emily každý večer sedí na terase s výhľadom na Paríž, kde jej vietor ovieva vlasy ako v reklame na šampón. Popíja šampanské v šatách, ktoré vyrobili len v jednom kuse a pritom ju sleduje jej 200 000 followerov. Ja mám manžela, kolegov a občasnú nečakanú podporu z Indie. A aj tak to celé milujem.
Nie kvôli followerom. Ani kvôli šampanskému. Ale kvôli tomu sladkému klamu, že marketing je svet, kde sa problémy riešia hashtagom a úsmevom.
Sťahujem sa do Paríža. V hlave. Na imaginárnom lietadle s jednosmerným lístkom. Aspoň dovtedy, kým mi plánovací kalendár nevyhodí notifikáciu „na dnes ešte nie je pripravený žiadny post“. Alebo kým nespadne celý reklamný účet.
A potom? Potom sa vrátim. Do Žiliny. Ako každá správna Emily. S novou fotkou, vtipnou storkou a postom o tom, že „každý deň v marketingu je jedno veľké dobrodružstvo.“ 🙃
