... nechcem čítať Prokopov Boj o médiá, chcem sa zase pustiť do Samuela Táleho
... nechcem robiť osudové rozhodnutia, chcem, aby mi odpovede padali z neba
... nechcem cítiť skrehnuté ruky na svojej tvári, chcem poznať teplo tvojho dotyku
... nechcem klamať, skrývať sa, zatajovať, chcem čistú dušu, farebnú auru, chcem porušiť zvyklosti
... nechcem, aby vedeli o všetkom, čo si myslím, chcem naveky zostať neprečítanou knihou
... nechcem sa náhliť, nechcem obmedzené predstavy a nemožné sny
... nechcem sa tváriť, že som niekto iný, som to stále ja... tá istá a občas možno iná
... nechcem sa tváriť, že rozumiem vašim vtipom, ktoré mimochodom vôbec nie sú smiešne
... nechcem sa cítiť dospelo... mať vaše problémy... pocity... vašu zodpovednosť... vážnu tvár
... chcem mať zase svoje naivné predstavy o živote, ktoré ste mi ukradli, bez toho, že by ste sa spýtali, chcem svet, ktorý je najlepší zo všetkých miest, kde možno stvárať také kadečo ako sú samopašné výčiny, ľúbostné výčiny, kde možno spievať odrhovačky a inšpirovať sa a chodiť si len tak a na všetko sa dívať a ovoniať kvety a štekliť sochy... ba aj myslieť, bozkávať sa a chodiť sa kúpať do rieky na výlete v lete a vôbec... len tak si užívať... alebo len... hrať s deckami akafukafundaluka :)
vďaka Lawrence za pekné myšlienky...
