BOJKO Z DYČKY, ČO PREDÁVA CVIČKY. To je akože taký výsmech na toho, kto sa veľa bojí... ako napríklad ja. Lebo keď ide okolo mňa holub, sa vždy zľaknem, že mi skoro až srdco zastane alebo tiež, keď padá list zo stromu a ja si myslím, že je to niečo, čo na mňa môže zaútočiť. No je toho ešte veľa, ale radšej nepokračujem, lebo sa mi budete smiať...
No ale táto výsmešná veta by na mňa úplne sedela, keby bývam na Dyčke. Lenže ja nebývam, tak nesedí. Dakedy som si myslela, že tá veta má byť po správnosti takáto: BOJKO ZDYČKY, ČO PREDÁVA CVIČKY. Akože jeho meno bolo Zdyčky, ale ani to by nesedelo, pretože každý predsa vie, že sa volám Gabriela, no nie?
No a keby tá veta chcela na mňa sedieť, musela by znieť: BOJKO Z VRÁBEL, ČO PREDÁVA CVIČKY. Lenže to je nemožné, aby takto znela, pretože každý počuje, že to neznie, pretože sa to nerýmuje. To je veľmi dôležité do života, že ak chcete, aby niečo znelo, musí sa to rýmovať.
Tak ak by sme chceli aby tá veta sedela a aj znela, mohla by vyzerať napríklad takto: BOJKO Z VRÁBEL, ČO PREDÁVA KÝBEL. Ale ani ona nie je ideálna. A to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé: slovo kýbel nie je spisovné a moja sestra vraví- Po slovensky na Slovensku- a kýbel je po nespisovniansky, takže je to zakázané. No a po druhé: Keby som predávala len jedno vedro (!), isto by sa rýchlo vypredalo a čo by som potom predávala, no nie? Ale asi sa predčasne strachujem...
