Cesta, ktorá začína na spodnej priečke

Pohrúžiť sa do svojich myšlienok  a kráčať. Mínať ľudí, stromy, budovy... Hľadať nové rozmery. Deň ako vystrihnutý z psychologických úvah. Deň, kedy nemusíte nič. Musíte len pochopiť. Na jeho konci prísť k záveru prečo ste tu, prečo ste taký, aký ste, prečo je nám bližšie zrážanie krvi ako zrážanie pohlaví a hlavne, prečo žijete život, ktorý žijete. Je to váš život, či skôr neznámych okolo vás? Ľudí, ktorí sa tu zjavili akoby omylom. Nie. Myslím si, že je môj. Tí, čo šli náhodou okolo, ho iba spestrili. Stojím tu, na spodnej priečke rebríka, v každom ohľade neúspešný. Prišiel čas rozhodnúť sa, čo ďaľej so životom, aby nabral ten správny smer. Mysliac si, že kráčam vpred, vraciam sa k primitívnosti. Súdime a odsudzujeme. Pohŕdame a zatvárame oči. Mýlime si sny s realitou.Zaujíma niekoho človek stratený v dave? Človek, ktorý je taký bežný, že jeho prítomnosť dokonca každému unikne. Nechcem taký život. Uzavrel som s ním mier. Nechcem stratiť samého seba, no neznesiem nezmyselnú fádnosť bytia. V hlave mám svoj svet. A je celkom iný ako ostatné svety, o ktorých viem. Jedného dňa v ňom dokážem žiť. Dokážem snívať v bdelom stave, tešiť sa z kvetov na lúke a vychutnávať ich vôňu, otočiť hlavu k slnku a myslieť na príjemn teplo, ktoré ma pohlcuje, moje myšlienky budú slobodné. Nehľadajte však niečo, čo nikdy nenájdete... Chceli by ste príliš veľa. Viac než život môže ponúknuť. Ako by povedal Miller: nenasledujte príklad človeka, ktorý miništruje, no neverí v Boha, pracuje, ale nedostáva mzdu, odpočíva, no nemá pokoja. Bol by to váš najväčší zločin. Život sa žije naplno, pretože najlepšie je tým ľuďom, ktorí sú do vecí úplne vtiahnutí. Dívajte sa pred seba a zaujímajte sa o podstatné veci. Ako si dnes spríjemníť deň, stretnúť novú tvár, pomocť neznámemu. A tiež o banality, ktoré často považujeme za odpadky a pritom sa všetko odvíja práve od nich. A tak som si tu, v tento deň uvedomil prostú pravdu, že účelom života je žiť ho!