Keď ráno vonia kvetmi od teba, vtedy nekýcham. Vtedy sa usmievam. Usmievam navonok aj vovnútri. Žiarim. Presvitá mi koža. Aj potom čo uvädnú, zostane to vo mne. Lebo ja si veľa vecí pamätám. A ľudia mi budú vravieť odosobni sa.
Práve teraz som v bezpečí, ale akonáhle otvorím okno, vyfúkne ma von. Bude to za všetky moje hriechy, výkyvy a nálady. Narobiť prievan, to treba.
Prúd vody v sprche. Ilúzia dokonalého tela. Užívať si to, a potom spraviť rázny koniec, lebo vodou treba šetriť!
Obchytkávať ťa potajomky tam, kde je to zakázané. Kde to nikto nevidí, len tuší. Držať ťa v rozkroku. Mať v rukách naše deti.
Chcela by som vysloviť, že všetko odpúšťam, ale nemám komu, nemám čo.
Len to nepochopím, že prečo majú smajlovia v Bratislave len jedno oko. Absurdita. Asi si to ľudia mysleli aj vtedy, keď som nahlas vyslovila, že by som bola radšej ľaváčka, nosila okuliare a mala pehy.
Čierne mačky prinášajú šťastie, lebo sú najkrajšie.
Chcelo sa mi strašne plakať a vyzeralo to odo mňa ako nehorázna nevďačnosť, lebo niekedy rodičia nevedia, čo je pre nás najlepšie, nech si hovorí kto chce, čo chce. Komunikácia absentuje.
Najviac zo všetkého neznášam zimnice. Lebo potom sa musíme pusinovať lícami. Ale ja už dám na teba veľký pozor! Myslím si, láska, že sme tu navždy len pre seba.
Niektorí sú priveľmi opití. Lebo nepijem biely chľast, a potom borovička, vodka,... Prečo nie?! Zmiešaniny. I´m drinking too much bla bla bla blablaaa.
Láska nikdy nebráni človeku na ceste za Osobným príbehom. Môžeme to vyvracať skôr ako ten hnusný alkohol. Vyberte si. Mne sa nechce rozmýšľať nad závažnosťou takých vecí. Asi to nenapíšem. A pritom sa to odo mňa očakáva... predsa máme dáke možnosti.
O rok staršia. Stále rovnaká.
