Tvoj farebný zadok na bledej, čistej stene. Bolo by smiešne, keby iní nevedeli a obdivovali ho ako skvostné umelecké dielo. Art brut.
Polonahá si uvarím kašu s glockami. Tvárim sa, že to tak má byť. Že mi chutí.
Poďme si spolu sadnúť k fľaši vína a dozvedieť sa o sebe veci. Poďme prehĺbiť vlastné ja.
Dospela som k názoru, že Vianoce by sa mali sláviť vo februári. Kvôli atmosfére, snehuliakom, zelektrizovaným vlasom, tyrkysovej farbe na mojom šále, kvôli užšpinavému snehu.
Popri tom ako vydychujem jahodový dym si odo mňa pýtaš nejaké drogy. Odtrhnem kúsok z cestovného lístka, ty si ho poslušne vkladáš pod jazyk, držíš a čakáš, čo bude. placebo efekt.
Sypeme veľa lyžíc cukru do vareného vína a ráno necítime žiadnu bolesť. Hlavu sme si asi niekde zabudli. Zaneprázdnenosť.
Povedal, že chlapci chcú vedieť ako chutia ich spermie. Číra zvedavosť.
V noci ideme autom ktoviekam a tá noc je svetlá. Akoby ani nebola nocou. Akoby bolo päť štyridsaťdeväť ráno.
Stačí, len keď budeme vedľa seba ležať a ja sa aj tak utopím sama v sebe. Všetko iba v mojej mysli. A v noci sa prebudím na vlastný smiech. Bolo to zvláštne a trošku som sa hanbila a dúfala, že to nepočuli.
Čakám, kedy budem môcť vytiahnuť kožené trampky, ísť všade pješky a nebáť sa premočených nôh. Nebáť sa toho, že sa správam trápne, že len kopírujem múr. Dýcham v cykloch nádych - výdych.
A stále čakám... kým budú mať mesiace menej ako sedem písmen.
