Povedať, že sa deje veľa vecí a vlastne nič. Len samé pozorovanie. Imaginárne opíjanie. Rázne s tým skoncovať. Cvak. Dostala som gól, pretože som bola zadívaná. Ak jeden vyhrá, druhý musí zákonite prehrať?!
Nahnevala som sa úplne zbytočne. Niekto vybral z novín kultúru a mňa noviny bez kultúry nebavia. Chcem plnohodnotné noviny alebo nech si ich nechajú. Začnem aj ja vyberať kultúru a potom uvidia!
Večer idem do sprchy, aby som zo seba zmyla všetky cigarety, ktoré som nevyfajčila. Možno už príde zákon a možno ho niektorí budú aj dodržiavať.
Píšem len slová, lebo sa mi páčia. Rovnaká melódia. Vypnem si ofinu, aby nezavadzala. Inokedy môže padať do tvojich očí. Pretože niektoré veci nás rozdeľujú, a to je dobre. Nechcem, aby nás spájali.
Naskladám riad do umývačky a potom ho horúci vyberám. Zohriať si ruky.
Hovorí o sebe, že je nezávislý. Chce to pekne znieť, ale neznamená to nič iné ako to, že je bez práce a bez peňazí.
Vravím, že dnes je už každý umelec. Pretože niektoré veci je umenie pokaziť a nám sa to tak darí.
Nikdy by som nenepovedala takú závažnú vec. Jeden začne ako prvé pozerať, koľko stoja kočíky, druhý, koľko interrupcia. Už sa aj naši priatelia a známi stávajú rodičmi (alebo vrahmi). Treba si zvykať.
Stojím potichučky za dverami a chcem ťa naplašiť, no ty ma predbehneš. Mimovoľne mi žmurkáš do vlasov. A keď sa ráno vraciam domov, voniam tebou a pripadám si ako narcis, keď sa tak ovoniavam.
Šialenosti. Spýtaj sa ma na niečo iné. Napríklad či bol ten film taký famózny, či som plachá, či ešte ľudia pijú šumienku.
Len si liečime choroby, ktoré vlastne ešte nie sú chorobami, ale mohli by byť.
Najlepšia výhovorka, akú kedy môžem povedať je, že som zomrela. Aj k nám sa dostáva len fiktívna pravda. Zvykám si...
