Banská Štiavnica - mesto na kopcoch.

Písmo: A- | A+

Aj keď zvyčajne chodíme na turistiku po horách, sú výnimky, že aj keď sa ideme prejsť do mesta, prejdeme sa zároveň aj po kopcoch. Takouto je Banská Štiavnica.

Je to najstaršie banské mesto na Slovensku a možno existuje aj tisíc rokov. Keby som sa mal do tohto mesta presťahovať, tak bicykel zo sebou neberiem a dám ho do bazáru. Lebo aj keď by som ho dohora vytlačil, dolu by som sa bál pustiť.

Je tu viacero pamiatok a prvým kopcom na zdolanie bola kalvária. Stojí na Ostrom vrchu a postavili ju v roku 1754. Pozostáva z troch kostolov a sedemnástich kaplniek. Takéto staré stavby už viackrát schátrali a museli ich nanovo omietnuť. A nielen to, vo vnútri je toľko roboty, že ešte ani teraz to nie je úplne hotové, ale navonok to vypadá veľmi pekne. Niektoré orginály sôch a plastík sú vystavené v Starom zámku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pred kaplnkou sa niektorí prežehnajú, ale čo je za ňou, toľko hnojiva nie je na žiadnej záhradke. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Z kalvárie je aj pekný výhľad na mesto.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na kalvárii bolo dosť ľudí z rôznych koncov sveta a preto som nemal ani odvahu ísť si sadnúť niekde do krčmy. Najlepším riešením bolo, ísť sa schladiť do botanickej záhrady, kde sa dostaneme tzv. Barborskou cestou. Tam pod bukom si zjem v kľude rezeň zabalený z domu a zapijem pivom z plechovky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Takýto kriak som videl v chorvátskom Čoviči. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jazmín.

Obrázok blogu

Za sekvojami nemusím chodiť ani do Ameriky, veď aj tak je to tak ďaleko, že tam ani vlak nejde.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V tejto budove bola kedysi vysoká škola banská, teraz tu je Stredná priemyselná škola lesnícka. Odtiaľto sa už rýchlo dostaneme do centra. Pôvodné mesto vzniklo na prelome 11. a 12. storočia na vrchu Glanzenberg. Prvá písomná zmienka je z roku 1156. Neskôr ho zničilo zemetrasenie a skazu dokončili v roku 1442 vojská spojených banských miest a Štiavnicu vypálili. Nové mesto vzniklo v údolí rieky Štiavnice a najväčší rozmach zaznamenalo v 18. storočí, keď bolo druhým najväčším mestom na Slovensku. Ťažilo sa tu najviac striebra a zlata v Európe. Bola tu prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. V roku 1993 bolo mesto zapísané do svetového dedičstva Unesco.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kostol Nanebovzatia Panny Márie.

Obrázok blogu

Socha Andreja Kmeťa.

Obrázok blogu

Nadčasový vyvýšený chodník, po ktorom sa môžeme pohybovať bez obáv, že nás prejde auto alebo že niekto zaparkuje na chodníku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Evanjelický kostol, radnica a kostol sv. Kataríny.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dominantou námestia je morový stĺp svätej trojice postavený v roku 1711 na znak vďaky za ústup morovej epidémie. Možno podobný postavia teraz, ak ustúpi epidémia koronavírusu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Fontána priam uspôsobená na pitie nám oznamuje, že nemáme piť vodu, ale ísť na pivo.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Evanjelický kostol a v pozadí Nový zámok.

Obrázok blogu

Celá história Štiavnice v reliéfoch.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Súsošie Panny Márie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aragorn Gallery.

Obrázok blogu

Klopačka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Piargská brána, cez ktorú sa kedysi vchádzalo do mesta.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kostol Panny Márie Snežnej.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pivovar a synagóga.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kostol svätej Kataríny a radnica, ktorá má na hodinách prehodené ručičky, kde malá ukazuje minúty.

To preto, aby sme mohli pozerať na hodiny v spätnom zrkadle.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bolo trištvrte na tri. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Najmladšia galéria Jula Bindera.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tesne nad Trojičným námestím sa nachádza Starý zámok, ktorý bol pôvodne už od trinásteho storočia kostolom a v čase tureckých vpádov na prelome 15. a 16. storočia ho prestavali na opevnený hrad.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Toth An.Debrecin 1899.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Do hradu sa vchádza cez takéto úzke dvere, zrejme preto, aby sa cez ne nedalo prejsť na koni.

Podobné dvere, ale na iný účel, máme doma na špajzi, to preto, že keď niekto je už moc tučný, neprejde cez dvere a musí schudnúť, aby sa dostal k ďalšiemu jedlu.

Obrázok blogu

Na kopci s názvom Dievčenský vrch bol postavený v roku 1571 Nový zámok ako strážna veža počas bojov proti Turkom. V súčasnosti je v ňom expozícia zbraní a iných artefaktov práve z tohto obdobia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri banskej činnosti bola potrebná voda a preto v blízkom okolí Banskej Štiavnice vzniklo veľa nádrží, zvaných tajchy a dnes slúžia na kúpanie. Ako tento, s názvom Klinger.

Obrázok blogu

Usadil som sa na brehu v tieni stromu a priblížiac náprotivnú stranu dlhým sklom zisťujem, že v bufete oproti majú nemenované české pivo. Preto rýchlo prelejem svoje načaté teplé do fľaše a utekám tam. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalšie jazero, ktoré stíham pozrieť, je vodárenská nádrž, ku ktorej sa dostaneme strmým stúpaním z Trojičného námestia. Chlapci so zimomriavkami na nohách mi však oznámílí, že voda je studená. Pokračujem preto ďalej k Červenému prameňu. No tu tajch skôr pripomína žaburinu z rozprávky o vodníkovi. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zostáva mi ešte hodina času a tak pokračujem po modrej značke ponad mesto v domnení, že budú pekné výhľady. No vidím iba v diaľke Svätý Anton a mesto len sem-tam pomedzi kriačiny. Preto to v polovici vzdám a pustím sa nadol pomedzi ploty a staré banícke domčeky. Cestička mi skôr pripomína preteky psov v brechaní a napol ohluchnutý sa vrátim do centra.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

A tak končí moje putovanie po slobodnom kráľovskom meste. Ešte by sa dalo vliezť do baní, tam však dobre nevidím, do Sládkovičovej Banky lásky, na to som už starý, potom pozrieť betlehém, no Vianoce sú v nedohľadne a tak mi zostáva ešte židovský cintorín. Tam vedie chodník pod Novým zámkom, ale je zarastený trávou a bál som sa či niekde nestupím do h..... a čo by si potom pomysleli o mne v autobuse. 

Skryť Zatvoriť reklamu