Často naň zamierim ráno fotoaparát z okna, aj keď v poslednej dobe mi výhľad zarastá stromami. Dúfam, že sa aj tu objavia nejakí pilčíci, keď sa už tak pustili do tých našich lesov. Musím tu asi vypustiť nejaké kôrovce
Poznám však dosť ľudí z okolia, ktorí hore na ňom ešte neboli a už si vôbec nevedia predstaviť, že by tam bežali. No na druhej strane sú takí, čo tam behajú pravidelne. Svoje sily si môžu zmerať každý rok na Memoriáli Joža Čajku, ktorý sa tento rok presunul z mája na september. Vraj kvôli ochrane prírody. Paradaxom však je, že medzitým tam behali traktory a tak zničili cestu, že trať musela byť pozmenená, lebo pretekári by uviazli v blate. Ale stromy tam zmizli príkladne, už sa teším na nové výhľady. Snahou ochranárov je, obmedziť počet štartujúcich, no bez registrácie tam môže ísť kto chce. Aj krokom. Prehrá len ten, kto ostane doma. O obmedzení počtu traktorov však nebolo ani chýru.
Problémom na týchto pretekoch je to, ako nafotiť štart a potom rýchlo utekať hore a chytiť prvého na vrchole. Ja som to vyriešil tak, že štart som si vyfotil vlani a tento rok s náskokom asi hodiny pekne chytám pretekárov niekde v pol trati. Prišiel som síce o vrcholovú atmosféru, no posledného mám zaznamenaného. Na druhej strane je zase zážitkom pobehnúť si s ostatnými, aj keď mi hneď ujdu. No bolo ich dosť, vyše dvesto. Futbalisti vám, napríklad, nedovolia si zahrať počas zápasu.
Štart z vlaňajšieho roku.
40 minút po štarte nad Drapáčom.
Hodinu po štarte na križovatke zimnej cesty do Dubovej.
Pod vrcholom.
V cieli na vrchole.
Pohľad na Liptov.
Dolný a Vyšný Kubín.
Malatiná.
Pohľad na Oravu.
Počasie, aj keď bolo dosť priaznivé, výhľadom moc neprialo, hlavne od Liptova sa valili mraky. Dlhé sklo tak mohlo ostať kľudne doma. No na Choči je vždy čo fotiť, stačí skloniť hlavu a pozrieť sa pod nohy. Zaujímavý bol napríklad horček fatranský, ktorý si akosi zmýlil pohorie.
Na poľane.
Cestou do Dubovej.
