Je to zdanlivo neveľký kopec nad Istebným a zakrýva Kubínčanom výhľad na Rozsutec. Podľa svojho vzhľadu by sa skôr mal volať zarastenica, no že vraj kedysi bol navrchu holý a pásol sa tam dobytok. Do výšky 1214 m vedie neznačkovaný chodník, pomenovaný práve po spomínanom Kalašovi. Na jeho počesť sa tu každoročne poriada výstup a kto mu chce zapáliť sviečku musí počítať s dvoma hodinami strmého výšľapu.
Tento rok sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna išla tradičným chodníkom a druhá cez Hrčovu Kečku. (Na fotke vpravo)
Ja som sa pridal k tej druhej, lebo sa išlo najprv po krásnej asfaltke a škoda bolo zablatiť čisté topánky.
Nebyť nášho štvornohého vodcu, tak tam ani netrafíme.
Najprv si dávame na rozcvičku Čierny vrch, po poľovníckom chodníku, pripomínajúcom úvraťovú železničku. Kupodivu sú tu pekné skalné útvary.
Keďže zatiaľ kvôli hmle nič nevidíme, ponáhľame sa ďalej. Po hrebeni sa dostaneme k zvážnici a odtiaľ pokračujeme strmo na Kečku. Cesta je vystlaná jedľovou čečinou a škoda že nie sú ešte Vianoce, zopár by sme si nazbierali na ikebanu.
Konečne začína prerážať slnko, no na výhľady si musíme počkať, ešte je na vrchol ďaleko.
Povyše zrútenej chatky nachádzame žltú značku, no že vraj je už neplatná. Takže iba rovno za nosom.
Na vrchole Hrčovej Kečky sa nám otvára opona Malofatranského divadla s ukážkovou inverziou.
Pohľadom na oba Rozsutce to ešte nekončí. Strminou sa spúšťame do sedla, kde si vyfotíme ešte druhú stranu s Kubínskou hoľou, Chočom a Roháčmi. Je to ako odškodné za minulú zastretú Veľkú Fatru. Človek by tu posedel aj dve-tri hodinky, no dni sú už krátke a musíme konečne pokračovať na Lysicu.
Kečka
Kubínska hoľa a pred ňou trčí, ostrihaný ako pankáč, Mackov
Hrebeňom Lysice sa dostaneme na jej južnú stranu, kde sa otvára ešte tretie dejstvo s výhľadom na Veľkú Fatru. Najzaujímavejší je Šíp, cez ktorý sa prelieva hmla ako vodopád.
Zostáva ešte zastaviť sa pri symbolickom hrobe J.Kalaša s nápisom: „Starý traper Joe „ a zohriať sa v jeho útulni „ Zmrzliak". Nesmieme zabudnúť cestou dolu zastaviť sa pri zrkadle na buku, aby sme upravili svoju vizáž pri odchode do civilizácie. Je tu ešte ukrytý pohárik a nápis s varovaním: „ Na vrchol je ešte ďaleko a infarkt je už na jazyku“.
Ešte pohľad na hrebeň hôr, ktorý sme prešli s rozlúčkou:"Opäť o rok".
