Preto ju využívajú hlavne cyklisti a korčuliari. Požičiavajú tu dokonca aj elektrické kolobežky. Ja som sa však vybral tadiaľto pešo a bol to asi výnimočný nápad, lebo možno asi zo sto ľudí, čo sa tam objavili mali všetci nejaké kolesá. Prinajmenšom aspoň na kočíku. Zo začiatku šlo pár ľudí, no s pribúdajúcimi kilometrami skoro nikoho. Len sem-tam prehučala Tatrovka naložená drevom.
Kozia skala.
Veža Blatnického hradu.
Mesačnica trváca.
Orlíček obyčajný.
Všetky odbočky na Tlstú, či Blatnický hrad dnes ignorujem a idem len priamo. Cesta je týmto dosť nezáživná a nekonečne dlhá. Sprevádza ma len zurčiaci potok a miestami sa pri ňom objaví nejaké skalné bralo. V lese okolo rastú väčšinou buky a pár smrekov čo bolo pomedzi, vyschlo, ako v Tatrách. Aj kvetov naokolo je dosť málo.
Značka mi hovorí, aby som to radšej otočil, no ja to nevzdávam.
V hornej časti doliny je to už zaujímavejšie, otvára sa výhľad na nejaké skaliská a horáreň pri ceste značí, že som pomaly na konci. V ústí Dedošovej doliny je rozcestník a prístrešok s dvoma stolmi. Chcel som sa tam najesť, no stoly neboli od seba dva metre, ako to káže nové nariadenie, tak radšej zabočujem doprava k Čertovej bráne.
Záružlie močiarne.
Tu je už cesta strmšia a bez asfaltu, no oveľa kratšia. Netrvá ani desať minút a som tam. Je to úplne iná brána, ako som doteraz poznal tú firewall vo windowse. Je to akoby roztvorená skala, ktorú zabudol čert zatvoriť za sebou, mysliac si, že je v supermarkete. A tak sa tu vyfotím zo všetkých strán, aby som mal pamiatku na túto prírodnú pamiatku. Ďalej ísť je už zakázané a zostáva mi len pekne sa vrátiť domov. Nadol sa už ide rýchlejšie a veselšie.
Brehy sú spevnené drevenými kladami, aby voda nepodmila cestu.
Po ceste sa ešte zastavím v Mlynčekove, kde sú zostrojené vodné mlynčeky s rôznymi hýbajúcimi sa postavičkami. Zaujali ma dvaja pilčíci, čo sa hýbali len raz za čas, presne ako robotníci za socializmu.
Môj kráľovský obed pod Blatnickým hradom.
Prechádzajúc okolo odbočky na hrad, mi to nedalo a šiel som pozrieť, čo je tam nového. Niekoľko robotníkov pracovalo na jeho obnove, no haldy skál skôr evokovali, akoby bol ešte viac rozbúraný. Kvôli lešeniu sa toho nafotiť veľa nedalo. A tak som si kúpil magnetku za 3 €, že vraj tak prispejem na obnovu hradu. Nuž milión ľudí, tri milióny eur.
Kozia skala.
Tlstá.
Z hradného kopca bolo aspoň vidno aj na druhú stranu. Turčiansku záhradku krásne sfarbila repka.
V pozadí Kľak.
Martinky.
Typická chalupa v Blatnici.
