Holica - holá len čiastočne.

Holica je niečo podobné ako Lysica, čiže by to mal byť kopec s odhaleným vrcholom. V skutočnosti je to zarastený kopec nad Leštinami.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Roky som sa naň pozeral, no nikdy ma tam nelákalo ísť, pretože by z neho nebolo nič vidno. Vedel som len, že z druhej strany je pár vyhliadkových miest z vyčnievajúcich skál a niekto dal kedysi fotky aj na fejsbuk. No po čase sa tento stav znepáčil kôrovcom a pričinili sa o to, že Holica pomaly začala byť naozaj Holicou. Pod vrcholom sa zjavilo rúbanisko. Kopec sa tak zaradil do mojich plánovaných výstupov. Problém bol však ten, že tam nevedie žiadny značkovaný chodník a blúdiť v lese sa mi nechcelo. Okrem toho sa ani nikto s turistov nezmieňoval, že by tam bol. No napadlo ma, že drevo predsa museli sťahovať po nejakej zvážnici. A keď sa v jeden deň ozýval z lesa hukot píl, nebolo na čo čakať. Lebo čím viac pilčíkov, tým menej medveďov. Zbalil som aparát, dva objektívy a dve pivá a vydal sa na cestu. Štart bol pri hromade stiahnutého dreva a zvážnicu som už objavil ľahko. Bola dokonca dvojprúdová.

Holica a Choč.

Najprv však treba nájsť v Leštinách kostol, nie je to ťažké, lebo patrí medzi tri najznámejšie objekty na svete. Známejšia je už len Eiffelova veža a Niagarské vodopády.

Prejdeme popri kostole a ocitneme sa na veľkej lúke, ktorú treba prejsť celú, no je z nej čo pozerať. Vyšnokubínske skalky, Roháče a Malú Fatru.

Niekde v najvyššom bode, na kraji lesa je otvorená terasa, kde som vypil prvé pivo, však čo ho budem nosiť v batohu, ešte sa mi rozbije. Vrátil som sa totiž k fľašiam, lebo plechovku mi už dvakrát roztrhlo a to bola nevyčísliteľná škoda. Kúsok odtiaľto začína zvážnica.

Po chvíli prekrížime hlavnú lesnú cestu vedúcu z Varty. Potom už ideme strmšie hore do lesa.

No bohužiaľ to tu vyzerá ako po nejakej apokalypse a preto sa pozerám radšej do diaľky.

Po chvíli sa stúpanie zmierni a cesta je už krajšia. Dokonca sa mi zdalo, že je posypaná dukátmi, no bol to obyčajný podbeľ. Na stromoch sú zase podivné značky, podobné som mal na videoprehrávači

( PLAY-STOP).

Možno po polhodinke prichádzam konečne k rúbanisku videvšom z Leštín. Nikde ani živej duše, len zrazu z krovia vyskočil srnec a začal brechať podobne ako pes. Samozrejme som ho nestihol odfotiť, lebo teleobjektív bol v kapsičke a zadrhol sa zips.

Po celom svahu boli pekne pochystané kôpky haluziny, akoby tu malo prísť množstvo trampov a zapáliť si ohne. Vydal som sa teda pomedzi pníky, niekde smerom k vrcholu. Kvitli tu aj kvety, čo pôsobilo zvláštne na takej pustatine. Soldanelka signalizuje, že je tu vysokohorské prostredie.

Rozsutec

Skalky a hoľa

Leštiny

Cez rúbanisko sa dostávam na hrebeň, ktorý je z druhej strany skalnatý a sú tam strmé zrázy. Tadiaľto by mal viesť aj chodník, no je len trochu viditeľný, lebo ľudí tu chodí len toľko, ako katolíkov do evanjelického kostola.

Najviac som sa tešil na Choč, ktorý je najbližšie.

Cestou k vrcholu zrazu zbadám nejaké čudo, pripevnené ku skale a podľa toho, že na vrchu sa otáčali polovičky pinpongových loptičiek, usudzujem, že je to meteostanica.

Odtiaľto je to už len kúsok k vrcholu (1086 m.n.m), no výhľady odtiaľ nie sú lepšie, lebo bránia tomu stromy. Len pomedzi konáre môžeme zazrieť Západné a Nízke Tatry. Dlho sa teda nezdržujem a ponáhľam sa späť tou istou cestou. Inú ani nepoznám.