Takým je aj Drieňok vo Veľkej Fatre. Práve naň som sa vybral s kubínskymi turistami v Teodorskú nedeľu. Tento kopec je známy tým, že sa tu každoročne koná stretnutie bradatých a plešatých. Túto podmienku by spĺňali skoro všetci, no ženy by boli na tom horšie. Východiskom mala byť obec Rakša, kde sme sa chystali autami. Priznám sa, že takýto názov som ešte nikdy nepočul a preto na rad prišli mapy, podľa ktorých nie je v dedine žiadny kostol, tým pádom ani krčma, dokonca ani parkovisko. Len kameňolom, kde je zákaz vjazdu a rašelinisko, kde by sme sa utopili aj z autami. V úvahu teda pripadalo, len niekomu zastať pred domom. Zrejme preto skoro všetci zmenili plán a išli do Mošoviec. Tak sme sa teda mali stretnúť na rázcestí Mača, kde sa spája žltá značka z Mošoviec a modrá z Rakše. Neviem, prečo sa to tak volá, lebo mačatá tam nebolo vidno, čítal som však, že skôr by tam mohli byť medvieďatá. Cesta bola napodiv vo veľmi dobrom stave a o blate ani chýru. Tak to bolo až k odbočke do sedla, kde sme už pokračovali šuchotajúc v čerstvo opadanom lístí.
Až potiaľto by sa dalo teoreticky dojsť autom, keby bolo treba, čo je do sedla len asi necelú hodinu.
Studnička, čo v nej asi ani voda nebola.
Nejaká chata, do ktorej zrejme aj zateká.
Zo sedla sa už ide strmo hore a na konci treba aj liezť po skalách. Otvorili sa však výhľady na druhú stranu, kde pomedzi konáre vidno niektoré kopce Veľkej Fatry.
Na strome sa objavila zvláštna chlpatá huba pripomínajúca žltého psa zozadu. Na hubárskej stránke mi Marta určila, že je to vzácna jedlá huba koralovec ježovitý a dobre, že som ju neodtrhol, lebo pokuta že je 100€. Aj tak by mi nechutila. Na cestách pokuty, v lese pokuty, odteraz budem vidieť už aj v lese za každým stromom policajta.
Keď sme sa vydreli na Drienok, na vrchole ma prekvapilo, že nad Turčianskou kotlinou stále leží hustá hmla, ako duchna starej matere, aj keď sa už schyľuje k obedu.
Na ľavej strane z hmly trčí Vtáčnik a na pravej Kľak.
Na vrchole sa nazbieralo dosť veľa ľudí, veď len nás bolo vyše 20. Výhľad je takmer kruhový, zo severu zavadzajú stromy a keď chceme vidieť napr. Tlstú, treba počkať, kým vietor odhrnie konáre. Z opačnej strany hmla nie je a môžeme obdivovať takmer celú Veľkú Fatru a kopce by som neporátal ani do Vianoc. Keď sa zahľadíme do diaľky, možno vidieť aj Babiu horu na poľských hraniciach a možno Mátru na maďarských. Medzitým ešte aj Kremnické hory.
Choč, skrytý za Maliným brdom.
Dnes sa nikde neponáhľame, ani na pivo skoro nikto nejde, kvôli kľúčom od auta vo vrecku. Ani drienkovicu sme neochutnali, lebo Schustera nebolo. A tak keď naplním SD kartu obrázkami pomaly sa poberiem dolu.
Nakoniec som zbadal medzi stromami aj Malú Fatru.
Nakoniec som sa predsa len vydal po žltej značke do tých Mošoviec a netrhal partu.
Bolo treba sa napiť a na strome bola ceduľa " Révajov prameň", no nenašiel som ho, iba túto alej. Po nej sa mi však akosi zle išlo a príčina bola, že stúpam po prehnitých orechoch. Na konci dokonca bola bažina z ktorej som sa ledva vymotal a tak topánky sa predsa len zablatili.
Cestu mi nakoniec preťalo 92 býkov. Spočítal som ich potom večer pred spaním.
No a bola by škoda nenazrieť do parku kaštieľa, na kopcoch to však bolo krajšie ako tam.
