Ja som sa tam vybral vlakom a prvýkrát som vyskúšal cestovanie zadarmo. Na internete sa môžete dozvedieť z wikipedie toto:
Šútovský vodopád je vodopád na Slovensku v pohoří Malá Fatra.
Adresa: 038 54 Šútovo
Otevírací doba: Otevřeno 24 hodin
Celková výška: 38 m
Telefon: 0948 938 393
Takže aj vodopád má už svoj telefón, len neviem, či ho obsluhuje vodná víla.
Milne je tiež uvádzané, že sa tam ide zo Šútova. To má svoju dolinu aj s potokom. Východzím bodom je osada Rieka, ktorá patrí ku Kraľovanom. K vodopádu sa síce ide Šútovskou dolinou, ale Šútovo je za kopcom. Z rázcestia sa rýchlo dostaneme k chate Fatranka, pri ktorej je parkovisko s poplatkom 2,5 €. Ja idem pešo, takže zase neplatím nič.
Hneď zo začiatku sú na potoku menšie vodopády, sú však umelo postavené, ten prírodný je až na konci.
Mesačnica trváca, kvet ktorý rastie väčšinou tam, kde sú vodopády.
Zo začiatku sa ide po asfaltovej ceste, kde je zákaz vjazdu, no s výnimkou ubytovaných hostí. Aj takáto malá premávka však stačí na to, aby salamandry, prechádzajúce cez cestu boli pekne vylisované, ako do herbára. Mama salamandra ich musí začať učiť, že najprv sa majú obzrieť doľava a potom doprava. Zebry si to už zariadili.
Po chvíli dojdeme ku Chate vodopád, kde vyhráva hudba z reproduktorov. Čo aspoň odplaší medveďov. Tu končí asfaltka a začína kamenistá cesta, kde si treba dávať pozor na podknutie, lebo oprava zubov dnes stojí veľa. Hlavne náučné tabule nečítame za jazdy.
V hornej časti doliny, pri nedávnej povodni, potok zmenil svoje koryto. Z mosta zostalo len torzo a z cesty vodná cesta.
Možno by niekto ťažko uveril, že kedysi sa až potiaľto dalo dostať autom a dokonca asi pred polstoročím som tu videl stáť autobus, no fotoaparát som ešte vtedy nemal, ani mobil, tak dôkaz neexistuje. Kúsok odtiaľto začne chodník prudko stúpať k Mojžišovým prameňom. No najprv idem pozrieť k vodopádu, čo je už len kúsok.
Vodopád má vždy dosť vody, no hlavne takto najar. Pri zápale fotenia som si ani nevšimol, že gate mám už od špliechajúcej vody mokré po kolená. Preto mi treba ísť niekde hore na slnko. Púšťam sa teda už spomínanou strminou. Oproti sa objavil Žobrák.
Zo začiatku je chodník ozaj strmý, no potom je to miernejšie. Mnohých to odradí a prispieva k tomu aj nápis na smerovníku, kde stojí : 1.30. V skutočnosti sa to dá vyjsť za hodinu.
Podivný nález na chodníku. Buď je to návnada pre veveričky, alebo si nejaký vegatarián povedal: „ Tak dosť“ a dal si rezeň od kamaráta.
Zatiaľčo pri vodopáde bolo aj sto ľudí, k prameňom som išiel sám a až tu sa objavil prvý človek. Prvý sa na obzore vynoril majestátny Stoh.
Záružlie.
Chochlačka.
Hore v 1000m je ešte len skorá jar.
Lavína vyvalila aj smerovník. Názov Mojžišove pramene zrejme pochádza z biblického príbehu, keď Mojžiš udrel palicou do skaly a vytriskla z nej voda. Teraz je tu vody dosť, no zase časť prameňov je ešte pokrytá snehom. Prameňov je tu viac, roztrúsených na svahu a spolu vytvárajú veľký potok, ktorý zásobuje Šútovský vodopád. Voda je však studená ako zmrzlina v Jakutsku a tak som sa radšej napil piva.
Neskôr sa predsa ešte objavili dvaja ľudia.
Veľká Fatra.
Cestou späť sa oplatí ešte pozrieť jazerá vzniknuté zatopením lomu. Je to veľké prírodné kúpalisko, v ktorom je však kúpanie zakázané. A predsa aj v tej studenej vode sa kúpali dve dievčatá. Voda je živeľ a dnes som si jej užil dosť.
Vrch Sokol nad priehradou, tam žiadna značka nevedie.
Stanica v Šútove je pekne vyzdobená, ešte gule zavesiť.
Labute na Krpeľanskej priehrade.
Vo vlaku som mal voľný celý vagón. Škoda, že som sa previezol len o jednu stanicu.
Šíp.
