Jednou z nich je aj Brabírka pri Lokci na Orave. Nuž tak sme tam išli pozrieť v druhú novembrovú nedeľu. Výstup organizoval KST Nižná, no ja som tam išiel rovno z Kubína. Na stanici už čakala ďalšia skupinka z Turčianskych Teplíc, tak nás bolo aj do dvoch menších autobusov. Naviac pribudli aj cyklisti, ktorí tam mali nejaké preteky horských bicyklov.
Z autobusovej zastávky v Lokci bolo treba prejsť na druhý breh Bielej Oravy, čo sa nám ľahko podarilo, pretože sú tam dva mosty. Z časti Polianka sa už pokračuje poľnou cestou, okolo ktorej je 14 zastavení novej kalvárie. Turistická značka tam nie je. Keby bola, tak by to v mape bolo asi takto.
Cesta nie je asfaltová, tak bicykle treba mať odpružené. My sme šli pešo a nám stačilo kolená odpružiť dvojnásobnou dávkou kolagénu.
Plastiky v skrinkách sú veľmi pekne vyrezané z dreva a prípomínajú ľudí, ktorí sa tlačia za sklom v autobuse. Na konci krížnej cesty je miesto pre omšu.
Kúsok ďalej sa nám otvorí výhľad na Námestovo a Oravskú priehradu. Na križovatkách sa treba orientovať len intuitívne, prípadne pri troche šťastia sa môžeme aj niekoho opýtať.
Peknú prírodu kazia len vyschnuté stromy, čakajúce na to, kedy ich spília a odvezú do Poľska.
Posledný úsek je dosť strmý a kamenistý.
Po necelých dvoch hodinách chôdze sa pred nami týči novučičká rozhľadňa. Je v nadmorskej výške 945 m.
Nahor sa ide po tzv. mlynárskych schodoch. Výhľad však nie je kruhový a naviac sme nemali ani ideálne počasie. Niektorými smermi bolo treba čakať na silnejší vietor, aby odhrnul konáre. Ešte dlho bude treba čakať, kým uschnú okolité stromy a zlepší sa tak obzor.
Oravská Magura.
Klin.
Ťapešovo.
Jasenica.
Roháče.
Magurka.
Babia hora.
Pilsko.
Veselé.
Kubínska hoľa.
Slanický ostrov.
Poľské Tatry.
Po chvíli dorazili k rozhľadni aj cyklisti a bežci. Tí museli asi dosť dlho bežať, keď mali štartovné čísla ešte z roku 2016.
Po hodinke tu už bola vrava ako na poľských trhoch a tak bol čas ísť dolu, lebo vtáčieho spevu sme si neužili.
Túto fotografiu by som chcel prihlásiť do súťaže o najškaredší les.
Hliník sa odsťahoval do Humpolca.
Keďže sme v Lokci mali ešte hodinku čas, namiesto do krčmy, mierime do kostola, ktorý je z roku 1665.
