Tým, že sa odkloním od bežeckej stopy sa mi nechtiac zmení aj trasa. Ani tento rok to nebolo ináč. Hneď cestou na vrchol Kuzmínova sa mi všetci stratili a tak som prvý kopec absolvoval sám. Trať bola samý ľad a okrem lyží by som si ešte ktoviečo zlámal, takže dobre že som išiel radšej pešo. Až na lúkach nad jasenovou sa objavili prví lyžiari. Semtam už nebolo ani snehu a jar mi začala dýchať na krk. Aj keď viditeľnosť nebola ideálna, počasie bolo nádherné, slnko a žiadny vietor.
Po dlhej rovinke nasledovala prvá občerstvovacia stanica. Oheň, slanina a rum. Keďže som išiel ešte len krátko, nebolo treba nič jesť a tak som si dal len čaju z termosky a trocha rumu, ktorý som tam načisto zabudol pridať.
Ďalej nasledoval vrch Hrádok, kde sa stretávajú štyri chotáre. Odtiaľto som to nasmeroval dolu do Komjatnej, nechcelo sa mi totiž vracať tou istou cestou. Krčma mala byť otvorená až o jednej, no o dvanástej už kupodivu fungovala. Tak som si vychutnal pivo a pohľad z terasy a pobral sa domov autobusom, lebo cesta hore Komjatnou je strmá a po asfalte sa ide zle, keď som si zvykol na mäkkučký sneh.
Rozsutec
Stoh
Kubínska hoľa
Staručká jabloň
Ľudia, čo spočinuli pod Rozsutcom
Hlaváčka a iné skaly
