Takzvaný Pivovarský potok dlhé roky zásoboval vodou pivovar v Martine a zrejme kvôli ochrane čistoty vody nebol verejnosti prístupný. Pivovar sa však sprivatizoval a samozrejme neskôr zrušil. Prišiel čas vody odtajniť. Kaňon však nebol schodný a tak sa museli vybudovať železné stúpačky a laná, od toho názov ferrata. Bol som zvedavý ako to tam vyzerá a preto mi prišlo vhod, že kubínski turisti zorganizovali prechod touto tajomnou roklinou. Počasie síce nesľubovalo nič dobré ale hovorím si, aj tak tam bude padať voda z vodopádov a ten dážď sa v tom stratí. A výhľad, ten stačí aj na dvadsať metrov. Nakoniec nám pršalo pri výstupe asi iba 15 minút, síce ako naschvál práve pri tom najťažšom úseku. Cestou nadol boli prehánky, odhadujem, že začalo a prestalo pršať asi 39 krát. Poriadne sa to spustilo našťastie až poobede.
Mokro prináša obavy, či sa nebude šmýkať, či nepopadáme z tých želiez ako hnilé hrušky. V ozname o akcii bolo doporučené zobrať si sedačku, rukavice a ferratové úväzy. Bohužiaľ také nič nemám iba staré rukavice, tak som si zobral jednu, lebo druhou rukou že budem fotiť. Z fotiek na internete som sa totiž dozvedel, že tam nie sú závratné výšky a hlboko nespadnem. Tak som sa poistil aspoň v poisťovni cez SMS.
Najprv sme museli od zastávky MHD vyjsť po lesnej ceste do výšky asi 800m. Tých ciest je tam celá spleť a asi by som tam sám netrafil. Začína to vpravo od dolnej stanice dnes už bývalej lanovky.
Cez medzeru medzi stromami sme zazreli aj Martin.
V správny čas treba odbočiť vľavo a prekrižovať lanovku.
Drevený mostík je znakom, že sme na mieste.
Inštrukcie pred lezením.
Nástup je pozvoľný, najprv po dreve.
Potom sa objavia aj železá. Myslel som, že skaly budú z vápenca ale je to nejaká tvrdá žula.
Postupne je to strmšie, natrafili sme aj na rebrík.
Tu sa trasa rozdeľuje na ľahší a ťažší variant, B a C.
Vľavo je ľahší
Vpravo je ťažší. Skoro všetci sme išli tadiaľto, veď nie sme žiadne handry. Ale veru niektorí to vyliezli len tak-tak a určite by som to nedoporučoval rodinám s deťmi z Česka. Na jednom mieste sa lezie úplne kolmo. Nikoho som však nevidel používať sedačku či úväzy. Existuje však aj možnosť časť rokliny obísť po lese.
Tu je jeden z najvyšších vodopádov
Na strome visela neznáma vlajka.
To už je záver ferraty, tu odbočíme vľavo do lesa. Pod skalou s krížom sa stretávajú obe trasy a je tu aj vrcholová kniha.
O chvíľu sme pri chatách na Martinkách. Na prírodu sa to tu už nepodobá.
Chata Martinské hole, dokonca otvorená. Tu sa môžeme schovať pred dažďom a dať si pivo či polievku.
Že vraj urbári chcú ferratu zrušiť, asi aby mohli drevo rúbať v kľude.
Nadol sme už zbehli rýchlo, zákruty sme obišli skratkami. No aj tak nás niekto predbehol na bicykli.
Výstup sme ukončili slávnostnou salvou z dela.
