Oravskí nadšenci preto zorganizovali už 7.ročník cyklomaratónu, ktorý je súčasťou SLOVAK XCM TOUR 2014. Úžasnú atmosféru tohto podujatia si nenechám nikdy ujsť. Okolo 600 ľudí tak túto sobotu vymenilo turistickú obuv za kolesá. Ja osobne na mojom starom bicykli prejdem tak 20 km, aj to musím strmším kopcom vytlačiť, preto som išiel cyklistov naháňať s fotoaparátom pešo. Vlani sa mi stalo to, že na poslednú chvíľu zmenili trať a ja som márne čakal v zákrute so statívom, nikde ani kolobežka. Najkrajší je samozrejme štart, no to je len pár sekúnd svišťania kolies a sú všetci preč. Preto som si musel dobre premyslieť, kde pôjdem, aby som ich stretol čo najviac. Rozhodol som sa pre hrebeň od Srňacieho do Malatinej. Sú tam krásne výhľady, od Choča cez Malú Fatru až po Oravskú maguru. Preto farebné dresy majú za sebou vždy pekné pozadie. K tomu sa ešte pridalo temer ideálne počasie, len chvíľu sa zamračilo a rozfúkalo ale potom sa to znovu umúdrilo. A tak o deviatej ráno už netrpezlivo čakám s nabitým aparátom nad Srňacím. Išiel som radšej skôr, lebo viem, že pretekári na dlhej trati sú veľmi rýchli a nechcel som ich zmeškať. A nemýlil som sa, boli tam z Kubína za 17 minút, čo by mne trvalo možno hodinu. Vidno, že sú to trénovaní chlapi. Keby chlapi ale aj ženy. Keď prefrčalo okolo mňa asi 100 jazdcov, využil som hodinu času do ďalšieho štartu na premiestnenie sa po hrebeni ďalej nad Osádku. Tam čakám na hlavný pelotón krátkej trate a trate do pohody. A bolo ozaj čo fotiť. Už v zahmlenom hľadáčiku bolo vidno, že budú pekné obrázky. Miestami vadila len tráva, ktorú družstevníci nestihli pokosiť. Postupne som sa s posledným pretekárom priblížil k Malatinej a zatiaľ čo ostatní pokračovali po asfaltke, ja som si to rýchlo skrátil lesom. Najviac sa mi páčilo, keď som krokom predbehol v strmom úseku nejakých menej trénovaných. Hlavne tie ich prekvapené tváre. Na vrchole Maľcov prichádzam k občerstvovacím staniciam, kde mi však nič nedajú, lebo nie som zaregistrovaný a naviac nemám bicykel. Preto zamierim krížom cez lúky do amfiteátra v Malatinej. Vyhráva tam už hudba. Touto skratkou som si však nepomohol, lebo po dažďoch je všetko premočené a nakoniec sa musím boriť v močiari. Konečne prichádzam do pekného obecného amfiteátra. Tento na budúci týždeň ožije tradičným folklórom, budú tu Bačovské dni. Teraz tu je však len skupinka detí, čo povzbudzuje pretekárov a rocková kapela na zlepšenie nálady. Miestni občania však akosi toto podujatie ignorujú, asi aj preto, že tu okrem vody nie je čo piť. Nafotím teda pár obrázkov a ponáhľam sa do obchodu, aby som stihol záverečnú o dvanástej. Naspäť sa vraciam po asfaltke a aj cez podrážky topánok cítim ako sa zvyšuje teplota jej povrchu. Našťastie posledný kilometer ma podviezol starosta z Malatinej. Na záver teda pár fotiek z pol tisíca, čo som nacvakal a zabrzdil ma len nápis: „Batéria vybitá“. Zážitok s hromadou športovo naladených ľudí bol však neopísateľný.
