v ktorých hľadá útočisko pred minulom v ktorom zrkadli seba v duši Mysli si o mne čo len chceš, ale moje city k tebe nikdy nevyprahnú a do poslednej kvaky svojho života budem veriť, že raz príde deň, keď opäť budeme spolu je to myšlienka, ktorá ma drží nad vodou. Chcem byt tvojou oporou, pomáhať ako sa len dá, vzbudzovať smiech na tvojich perách, radosť v tvojom srdci, nikdy som k nikomu necítil taký silný cit ako k tebe. Preto som ochotný trpieť v tento ponurí čas, ktorý stretol nás. Iba jednu vec si prajem najviac, nepáľ mosty, ktoré sme tak dlho budovali, nehádž ma na zem, nešliap po mojich citoch, netrhaj moje srdce, ktoré bije kvôli tebe...
Neskrotíš vo mne vášeň, ktorá plynie z hĺbky duše byt s tebou. Som človek, ktorý odhadzuje svoju tvar aby videl kúsok nehy, ktorá v tebe drieme, otvor dvere a ucítiš sladký vánok lásky. Si pre mňa vietor, ktorý mi napína plachty a ukazuje smer, kľačím na kolenách, žobroním o slovko citu. Si anjel, ktorý zostúpil z nebies aby ma poláskal a zároveň srdce mi vzal, len ty máš ten kľuč od braný v ktorej bije srdce plne lásky, tóny plné toho najnežnejšieho daru, ktorý ti viem dať. Nik mi nevezme hlavu plnú tvojho smiechu, vôňu tvojich vlasov, nežnosť dotykov. Som blázon, ktorý kričí tvoje meno do nebies odkiaľ odpovede sa nevie dočkať, som slepý láskou opantaný kráčam vpred ako bojovník viem život položiť za kúsok tvojej nehy. Môj život stratil nit.
Deň každý, ktorým kráčam sám je ponurí v ktorom masku si nasadzujem nech môj bol nik nezazrie. Nik nie je hoden citov, ktoré pre teba uchovávam. Radosť vo mne na prach sa obrátila, ktorý vietor rozfúkal vo svete v ktorom málokto si vie vážiť jeden druhého. Daruj mi radosť, nechcem byt nenávidený, chcem byt hoden tvojich citov, chcem kvapky slz na radosť zmeniť. Nežiadam veľa, otvor dvere lásky. Žijem sám, ale žijem pre teba...
