ICHS Ischemická choroba srdca je ochorenie , pri ktorom dochádza k nedokrvenie srdca . Príčinou je postihnutie vencovitých tepien , zásobujúcich srdcový sval . Srdce bije priemerne 70-krát za minútu , bez prestávky celý život . Pritom spotrebováva množstvo kyslíka a energie . Jeho výživu aj odvod odpadových látok obstarávajú vencovité ( koronárne ) tepny . Pri ochorení koronárnych tepien dochádza k ich upchávaniu a obmedzenie prítoku krvi do srdcového svalu . Podľa miesta uzáveru koronárnych tepien sú rôzne rozsiahle oblasti srdca náhle bez výživy ( trpí ischémiou ) . V prípade , že sa nepodarí prítok krvi rýchlo obnoviť , môžu svalové bunky z nedostatku kyslíka a výživných látok a škodlivým pôsobením vlastných splodín zahynúť . Vzniká miesto s odumretými bunkami ( nekróza ) , rozvíja sa infarkt myokardu .
Skleróza alebo spazmus Najčastejšie príčinou postihnutia vencovitých tepien je ich kôrnatenie (ateroskleróza). Postupne dochádza k zužovaniu ich priesvitu, až sa úplne uzavrú. Inokedy môže uzáver tepny spôsobiť náhle prasknutie tukového plátu alebo vytvorenie krvnej zrazeniny. K nedokrvenia srdca môže dôjsť aj pri na prvý pohľad zdravých tepnách. K ich uzáveru stačí náhlej kŕčovité stiahnutie (spazmus). Môže ísť aj o kombináciu aterosklerózy a spazmu. Infarkt v. Angina pectoris Angina pectoris je označenie ťažkostí vznikajúcich pri nedostatočnom prekrvení srdcového svalu. Je jednou z foriem ischemickej choroby srdca. Vzniká najčastejšie pri námahe alebo rozčúlení. Ich následkom zrýchli srdca svoju činnosť. K tomu potrebuje väčšie množstvo kyslíka a živín. V prípade, že vencovité tepny nedokážu rýchlo reagovať a zvýšiť prietok krvi, prejaví sa nedokrvenie srdcového svalu (ischémia). Po upokojenie alebo podanie liekov rozťahujúce tepny ťažkosti zvyčajne rýchlo mizne. Medzi typickými prejavmi anginy pectoris dominuje bolesť na hrudníku vznikajúce pri námahe. Infarkt myokardu je následok dlhotrvajúceho nedokrvenie časti srdca. Označuje sa tak odumretie časti srdcového svalu vzniknuté ako následok úplného prerušenia prívodu krvi vyživujúceho konkrétnu oblasť srdca. Typicky sa prejavuje bolesťou na hrudi, úzkosťou a potením.
Ako sa prejavuje
Charakteristickým príznakom nedokrvenia srdcového svalu je bolesť na hrudi. Ťažkosti majú charakter pálenie, tlaku alebo zvieravého pocitu na hrudi. Bolesti pritom môžu vyžarovať aj do ramien, paží, krku, dolnej čeľuste alebo do chrbta.
Záchvat anginy pectoris môže vzniknúť:
pri fyzickej námahe,
pri emocionálnom rozrušení (hnevu),
pri pohlavnom styku,
pri pobyte v chlade, najmä na vetra,
po jedle.
K bolestiam sa môže pridať pocit nedostatočného dychu a úzkosť. Po upokojení alebo prechode do tepla väčšinou ťažkosti samy odznejú. Všetko sa vráti k normálu a nič nenasvedčuje ochorenia srdca. Neztišitelná alebo pretrvávajúce bolesti vzbudzuje podozrenie na srdcový infarkt. Ten navyše môže sprevádzať potenie, nevoľnosť alebo vracanie a strach zo smrti.
Takéto prejavy sú pre srdcový infarkt typické. Vedľa nich sa ale môže prejaviť celý rad ďalších príznakov, ktoré ľahko zmätú. Nie je neobvyklé, keď si chorý s ťažkým infarktom sťažuje len na "malú slabosť" a dokáže sa sám dopraviť do nemocnice. Inokedy môžu byť bolesti pri infarkte zamenené za obyčajné pálenie záhy alebo ťažkosti "od chrbtice". V niektorých prípadoch môže nedokrvenie srdcového svalu aj jeho infarkt prebiehať aj úplne skryto (němá ischémia). Na prebehnutou príhodu upozorní až EKG vyšetrenie.
Ako sa lieči ...
Liečba anginy pectoris má dva hlavné účely. Prvým je zlepšiť kvalitu života chorého, teda odstrániť ťažkosti. Druhým je znížiť riziko rozvoja vážnejšej ischémie srdcového svalu a vzniku infarktu myokardu.
Cieľom je:
odstránenie ťažkostí,
zastavenie alebo spomalenie postupu aterosklerózy ovplyvnením rizikových faktorov,
zníženie rizika vzniku krvných zrazenín,
roztiahnutie alebo premostenie zúžených tepien,
prevencia komplikácií ICHS.
