Košeľa

Písmo: A- | A+

Láska nemá logiku cítim ju aj v gombíku. Zapínam si košieľku jemnú ako perinku. Mysliac na to, keď mi ruku chytíš silu jemnú i Ty ucítiš.

Láska nemá logiku cítim ju aj v gombíku.Zapínam si košieľku jemnú ako perinku.Mysliac na to, keď mi ruku chytíš silu jemnú i Ty ucítiš.Zlomím limec v polovici keď hlávku ku mne nahneš, máš ho nemotorne v líci.Spodné lemy rukávov nezapnem v znak rebelov.Vrchný gombík pod bradou nezapínam z obľubou.Spodné kraje košele nosím vonku vesele.Takto pekne rozgajdaný, výzor slušný? Nie, s tým som dlho rozhádaný.Ale má to image istý, je môj a je čistý.Hej, chystám sa za tebou s touto bielou nádherou.Zhrabnem kľúče na polici, stretám tetu na ulici.Hľadiac na mňa uprene, spýta sa ma úsmevne.Kam sa chystáš mladý pán, snáď svadbou zdobiť boží chrám?Odpoviem jej s úsmevom, šalieš teta, nie len idem von.Tak v tom bude dáka milá čo ti srdce očarila.Správne teta, za ňou idem, snáď jej v tomto milý prídem.Isto chlapče, isto prídeš, ale bež už nech neskoro k nej neprídeš.Odprevadím tetu krásne, už je koniec tejto básne?Ale kdeže ľudia moji idem k autu v tomto kroji.Už si cestou k milej fičìm všetky piesne hlasno kričím.Spievať pekne možno neviem ,ale šťastne si tak aspoň pievnem.Už sa blížim k svojmu cieľu mám košeľu ešte bielu?Mal som cestou čokoládu obtrel som si limcom bradu.Tak to ešte overujem v spätnom limec popravujem.Vyzerá to v pohodičke autom zájdem ešte k myčke.To by malo byť už všetko, pustil sa dážď len tak riedko To sú ale móresy tuším defekt v kolesi.Môj ty bože to snáď nie, veď mi rande pominie.Zmerám rýchlo v kole tlak navštevujem more mlák.Vodou trošchu zaprskaný zistím len tlak popustený.Dofúknem tlak v kolesi letím k tebe tam kde si.Už ťa vidím z diaľky kráčaš objatím mi telo stláčaš.S ním aj moju košeľu, ktorú slová omelú.Kam si sa tak nahodil ? Myslím, že som očaril.A tak končí táto báseň v košeli mám navždy vášeň.

Skryť Zatvoriť reklamu