Dlho som mal knihu Jozefa Heribana „Intimita vlkov“ na poličke, kým som po nej siahol. Dlho som sa odhodlával. Ani neviem prečo – mal som obavy zo sklamania, že stratím čas s čímsi slovenským prízemným, malomeštiackym. Mýlil som sa. Kniha ma neuveriteľne prekvapila a zhltol som ju za pár hodín. Heriban ukázal zmysel pre detaily, pre dokreslenie celkovej atmosféry. Ešte v žiadnej knihe som nečítal toľko dobre napísaných erotických scén, ktoré boli nádherne elektrizujúce a provokujúce.
Rozprávačom príbehu je Michal Mayer, tajný agent, ktorý má všetko a nemá nič. Postupne totiž stráca rodinu, lásku, majetok, sebaúctu aj seba a končí na invalidnom vozíku. Je to príbeh o mužovi v strednom veku, ktorému chýba láska, priateľstvo, dotyky. Utieka sa k ženám, ktoré sú súčasťou jeho života, no zároveň ho ruinujú, podvádzajú, ničia. Celé je to hra o tom, aké by to bolo, keby... Navyše príbeh pôsobí veľmi vierohodne, vystupujú v ňom skutočné postavy ako Mečiar, Dzurinda, Gaulider...známe udalosti ako vražda Jicchaka Rabina či americké primárky.
„Jediné čo po nás zostane, je to, čo urobíme pre druhých. V našom živote je inak všetko len požičané. Keď odídeme, nič si nemôžeme zobrať so sebou. Tí, čo to vedia, všetko rozdajú...“ píše v závere knihy Heriban. Nič nové pod slnkom, no predsa inšpiratívne a motivujúce...
Odporúčam - veľmi dobré čítanie, inteligentný román.
