Keď sa dieťa na vás usmeje. Keď vás dieťa obíjme so slovami si super, mám ťa rád/a.
Deti sú rôzne. Každé je iné a tak krásne a jedinečné. Niet dieťaťa ktoré v nás ženách nevyvolá pocit krásna a šťastia. Pocit, kedy sme veselé, kedy nás prebudia do života a oni nám dodajú energiu, ktorú majú na rozdávanie.
Tie šťastné oči, krásne úsmevy, slová. Tie humorné chvíle, tie pády spoločné. Tie prekážky. To všetko pochopenie. Všetko sa deje z nejakého dôvodu.
Chvíle, momenty, ktoré si vytvárame. Ako osoba, ktorá miluje život, zábavu, deti a prírodu sa snažím skĺbiť všetko v jedno. Najjednoduhšie je učiť deti rozvíjať seba v rámci zábavy a hier. Hravou formou, nenásilne.
Postupom času vidíme ako sa dieťa formuje. Ako sa z detí postupne stávajú osobnosti. Často sa to dnes používa. Nejedna mamička sa zahľadí na svoje dieťa a vidí ako sa formuje.
Najdôležitejšie je kontakt a záujem o samotné dieťa. Osobne dokážem urobiť zo seba doslova cvoka pričom ma vidí iba samotné dieťa. Po čase sa vám to vráti ako bumerang. Pretože dieťa je úprimné a dokáže si vyjadriť svoj názor. Aký je ten človek. Vedia odhaliť človeka čo má rád a čomu sa smeje, len im treba dať na to priestor. Priestor vyjadriť sa. Prišla som do kontaktu s niekoľkými deťmi, ktoré som mala na starosti, alebo som opatrovala, či učila. Môžem skonštatovať že všetko je to o osobnosti dieťaťa, o charaktere. Boli deti a boli chvíle, kedy to bolo zvláštne a pre mňa nové, nepoznané. Niektoré deti potrebujú čas na oťukanie. Na prvý dojem možno by väčšina z vás na mňa nepovedala, že sa viem zabaviť a venovať deťom natoľko že sa budú so mnou chcieť tráviť čas.
Človek občas potrebuje čas na oťukanie či osmelenie. Čas potrebujú hlavne deti. Potrebujú dospelých aj deti. Potrebujú spoznávať a poznať. Potrebujú ochutnávať a skúšať. Potrebujú kyslé aj sladké. Potrebujú nás.
