Doteraz tomu nechcem celkom veriť ale takto mi to bolo vysvetlené. Tak neviem, či je to naozaj tak alebo ide o nejaký celonárodný žart na cudzincoch. Mám však sklon tomu veriť, nakoľko v Albánsku veľa vecí funguje “inak“. Uvedie ma niekto do reality?
Ako som písal v predchádzajúcom článku, bol som tam autom. A teda na každom kroku som bol konfrontovaný s ich spôsobom výstavby ciest.
Jednak, že sa tam aj krátke úseky stavajú roky. Môj hostiteľ z Macedónska, ktorý nás prichýlil v Ohride na dva dni, mi odporučil konkrétnu trasu. Že tam bol pred tromi rokmi a cesta sa vtedy robila, takže už určite bude.
Nebola... Len makadam bol asi utlačenejší ako pred tromi rokmi. Nie raz som si spomenul na jeho údiv, prečo idem so športovým autom do Albánska. To, že nie je športové, iba trochu nezvyklé, som mu nevysvetlil.
Aj samotný spôsob výstavby ciest je pre nás nepredstaviteľný. Väčšina nových ciest, ktorými som išiel sa stavala na miestach pôvodných, starých ciest. U nás by sa stiahla jedna strana cesty, položil sa nový asfaltový koberec a potom druhá strana. V Albánsku je to inak. Tam sa odstráni celá pôvodná cesta a na celom úseku sa postupne buduje nová. Ako máte prejsť autom cez to aj desiatky kilometrov dlhé stavenisko je na vás. Obchádzka neexistuje. Raz som si kvôli tomuto spravil 200 km zachádzku. Doteraz to ľutujem, stálo ma to štyri hodiny tŕpnutia, či to auto na tom makadame vydrží.
Cesta 1.triedy. Jediné spojenie medzi Sarande a Ksamilom.
O 30 min. a 10 km ďalej.
Až po návšteve Albánska som pochopil prečo je to štát s najväčším počtom Mercedesov. Iné auto tam skrátka dlho nevydrží.
Ďalším príkladom pre nás neštandardného riešenia je, ako sa križujú rýchlostné cesty s ostatnými cestami. Všade kde som bol, som sa stretol s jediným riešením. Most alebo podjazd. V Albánsku majú ďalšie. Kruhový objazd alebo klasická križovatka bez semaforov s policajtom v strede. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o rýchlostné cesty. Nuž chápem to, za cenu jedného pár desiatok metrov dlhého mosta postavia o čosi viac metrov samotnej cesty. Ale je to po prvýkrát šok, keď máte na tachometri 120 a zrazu “kruháč“ na takmer diaľnici.
Ťažko sú uplatniteľné tieto postupy v našich podmienkach ale pravdou je, že fungujú. Aspoň v Albánsku.
Nabudúce niečo o adrenalíne v žilách pri prechode Kosova na cesto do Albánska.
